čítať -a nedok.
1. vnímať zrakom, príp. i nahlas reprodukovať, čo je napísané, vytlačené, a chápať zmysel textu: č. knihu, noviny, č. nahlas;
dieťa už vie č.;
umelecké č-nie;
č. mapu, z mapy rozumieť mapové zobrazenie;
č. noty;
č-ný román, autor majúci veľa čitateľov
2. poznávať, domýšľať sa: č. niekomu myšlienky, č. niekomu niečo z očí, v očiach, na tvári
3. hovor. počítať, rátať: č. peniaze
● č. medzi riadkami chápať pravý zmysel;
hovorí, akoby z knihy č-l múdro;
čitateľ -a mn. -ia m. živ. kto (pravidelne) číta (knihy): č-ia románov, beseda s č-mi;
čitateľka -y -liek ž.;
čitateľne prísl.: č. písať;
čitateľnosť -i ž.: č. písma;
č. spolkovej činnosti
čitateľský príd.: č. krúžok, č-é vydanie knihy;
citátový príd.: c-é slovo použ. v pôv. cudzojazyčnom znení (napr. corpus delicti)