zver2 -a mn. N a A -y m. väčšie (dravé) zviera: krvilačný, ranený z.;
pren. pejor. surový človek, surovec: to nie je človek, to je z.
zveráčik -a m. zdrob.
zverákový príd.;
zverbovanec -nca m. kto sa (v min.) dal zverbovať, zverbovaný
I. príd. kt. sa dal zverbovať: z-í chlapci
II. zverbovaný m. zverbovanec
zverejniť dok.
1. urobiť verejne známym, uverejniť, publikovať: z. výsledky výskumu, z. obsah listu, korešpondencie
2. kniž. sprístupniť verejnosti: z. park, zasadnutie súdu;
nedok. zverejňovať
zverenec -nca m. kto je niekomu zverený do opatery, na starostlivosť; chovanec: maloletý z.;
z-i hokejového trénera, starať sa o z-ov;
zverenica -e -níc, zverenka -y -niek, zverenkyňa -e -kýň ž.
zveriť dok.
1. (s dôverou) odovzdať do opatery, na starosť, uchovanie ap.: z. dieťa starým rodičom, z. majetok priateľovi;
z. sa náhode, osudu
2. dať za úlohu, poveriť istou funkciou: z. niekomu ťažkú úlohu, dôležitú prácu, z. vedenie družstva inému
3. (komu) i zveriť sa (s čím) dôverne prezradiť, zdôveriť sa: z-l mi svoje tajomstvo, svoj plán;
z-l sa (mi) so svojím plánom, z. sa so svojimi pochybnosťami;
zverník -a m. zvernica
zverokruh -u m., novšie zvieratník
zverolekár -a m. veterinár;
zverolekárka -y -rok ž.;
zverolekársky príd.;
zverolekárstvo -a s. veterinárstvo
nedok. zverovať, k 3 i zverovať sa
zversky prísl.: z. vraždiť;
z. kričať;