Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „znalec” v Slovníku slovenského jazyka

znalec, -lca, mn. č. -lci muž. r. kto sa v niečom dokonal vyzná, kto vie niečo odborne posúdiť (zo skúsenosti al. ako odborník): z. písma, z. histórie, z. doby;
z. vína, z. syrov;
hudobný z., z. ľudovej reči;
súdny z.
;

znalkyňa, -ne, -kýň žen. r.;

znalecký príd. m.: z. posudok, z. výrok, z-á mienka;
z-é dobrozdanie;
pozrieť sa na niečo, skúmať niečo, prezrieť ničo z-ým okom
odborne, so znalosťou o danej veci;

znalecky prísl.: z. (si) niečo pozrieť, obzrieť, z. posúdiť niečo, z. poznamenať;

znalectvo, star. i znalstvo, -a, stred. odborná znalosť: z. písma;
Zložiť svoj dôvtip a znalectvo dovedna.
(Kuk.) okolnosť svedčí o dávnom pozorovaní a podrobnom znalstve. (Dobš.)

znaleč, -ého stred. práv. odmena za znalecký posudok pri súde

Naposledy hľadané výrazy

1. znalec v Slovníku slov. jazyka