Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „zem” v Slovníku slovenského jazyka

zem, -e žen. r.

1. naša planéta, zemeguľa: skúmať vznik života n z-i;
Je najväčší zloduch, akého kedy zem nosila.
(Letz);

astron. Zem jedna z obežníc našej slnečnej sústavy

od niečoho vzdialený (napr. od poznania pravdy) ako nebo od z-e veľmi;
to je ako nebo a z. o veľkom rozdiele medzi dvoma vecami al. javmi;
nebo (raj) na z-i má sa veľmi dobre;

2. štát, krajina;
kraj: naša rodná z.;
V našej zemi ľud pevne chytil do rúk zbraň.
(Bedn.);
sovietska z. SSSR;
hist. zastar. historické z-e Čechy a Morava;
z. pod Tatrami Slovensko;
Dolná z. územie obývané Maďarmi za býv. Rakúsko-Uhorska;
bibl. Svätá z. Palestína;
zasľúbená z. Kanaán;
geogr. Ohňová z. najjužnejší výbežok Južnej Ameriky;

3. súš, pevnina: vystúpiť, vstúpiť na z., putovať po mori a po z-i;
Bolo mu všelijako, keď sa loď odtrhla od zeme.
(Janč.)

4. zemský povrch, pôda (na voľnom priestranstve);
podlaha (v miestnosti): ľahnúť si, sadnúť si, posadať si na z., spadnúť, zvaliť sa na z., váľať sa, liezť po z-i;
skláňať sa, kloniť sa k z-i
(napr. o rastlinách);
rozprestierať, rozložiť niečo po z-i, vziať, zodvihnúť niečo zo z-e, vtĺcť, vraziť niečo do z-e;
pracovať pod z-ou;
zamiesť, umyť z.;
mať šaty až po z.
;
šport. zložiť súpera na z. položiť na lopatky;
voj. K zemi! povel;
lietadlo sa odpútalo od z-e vzlietlo, vznieslo sa

hľadieť do z-e, na z. stáť so sklonenou hlavou;
odišiel pod z., je pod z-ou, v z-ie, zatvorila sa za ním z. zomrel;
nie je väčší od z-e, je na piaď od z-e, sotva ho vidno od z-e, od z-e ho nevidno o veľmi malom človeku;
vyhrabať, vydupať niečo spod z-e zadovážiť za každú cenu, za každých okolností;
expr. prepadol sa do z-e, pod z., z. ho pohltila stratil sa, zizol bez stopy;
expr. prepadol by sa, schoval by sa pod z. je vo veľkých rozpakoch, veľmi sa hanbí;
stratil z. pod nohami je v ťažkom, neistom postavení;
expr.: horí mu, páli ho z. pod nohami a) je netrpezlivý;
b) uvedomuje si nebezpečnosť situácie;
zaryť, zahryznúť nosom (pyskom) do z-e spadnúť na tvár;
pokoriť niekoho až pod čiernu z. veľmi;
plaziť sa pred niekým po z-i správať sa veľmi pokorne, úslužne;
stojí ako vbitý, vrastený do z-e, prikovaný, primrznutý, prilepený k z-i nepohnute, meravo;
akoby vyrástol zo z-e odrazu sa objavil;
zrovnať niečo so z-ou trúcať, porúcať, rozrúcať;
nie je hoden, aby ho z. nosila o veľmi zlom človeku;
zaskočiť si od z-e zatancovať si;

5. hlina;
pôda: ílovitá, štrkovitá, čierna, červenkastá, mokrá, suchá, zamrznutá z.;
úrodná, neúrodná z.;
kypriť, kopať, voziť, nakladať z.;
zasypať, zahádzať niečo z-ou;
hruda, vozík z-e

nech mu je z. ľahká želanie vyslovené nad hrobom mŕtveho;
kniž. byť soľou z-e užitočným, osožným človekom;

6. pozemok, pole, roľa: Nemala ani ona, ani matka zeme. (Jil.) Namáhali sa, aby mali domy, zeme, peniaze. (Taj.);

zemička, -y, -čiek i zemôčka, -y, -čok žen. r. zdrob. expr.

zemepisný,zemepisne p. zemepis

zeman, -a, mn. č. -ia muž. r. za feudalizmu príslušník šľachtického stavu najnižšieho stupňa;

zemianka, -y, -nok žen. r.;

zemiansky príd. m.: z. stav, z. erb, z-a kúria;

zemianstvo, -a stred.

1. stav zemana;

2. hromad. zemania;

zemaník,zemančík i zemiančik, -a, mn. č. -ci i zemanček, -a, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. expr.

zemča, -aťa stred. nár. zemiak: Zemčatá čisto bieliť. (Taj.);

zemčiatko, -a, -tok stred. zdrob. expr.

zemebrana, -y žen. r. hist. druh vojska v býv. Predlitavsku, odlišujúci sa od ostatnej armády uniformou a kratším obdobím služby

zemebranec, -nca muž. r. hist. príslušník zemebrany

zemediel, -u, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. trochu zastar. svetadiel, diel sveta

zemeguľa, -le, -gúľ/-gulí žen. r.

1. j. č. len naša planéta, Zem: vznik života na z-i;
šestina zemegule
o SSSR;

2. hovor. glóbus: mapy po stenách, obrazy zvierat a zemeguľa (Kuk.)

zememerač, -a muž. r. odborník pre vymeriavanie pôdy, geodet;

zememeračský príd. m.: z. inžinier, technik, z-é práce;

zememeračstvo, -a stred. náuka o meraní a zobrazovaní zeme, geodézia

zemepán, -a muž. r. za feudalizmu bohatý veľkostatkár (obyč. príslušník šľachty), ktorému patrila pôda i poddaní;

zemepánsky príd. m.: z-e pozemky, z-e výsady, z-a vrchnosť, z-e vykorisťovanie

zemepis, -u muž. r.

1. náuka, veda o zemskom povrchu, o hospodárskych a kultúrnych pomeroch krajín a ľudstva, geografia: študovať z.;
z. Európy, Ameriky, z. ČSSR;
všeobecný z.;
hospodársky z.
náuka o rozmiestnení výroby, o podmienkach a zvláštnostiach jej rozvoja v niektorej krajine al. v rôznych krajinách;
fyzikálny z. odborné štúdium prírodných pomerov zemského povrchu;
matematický z. náuka o Zemi ako planéte, jej zobrazovaní a grafickom znázorňovaní;
z. rastlinstva odborné štúdium o rozvrstvení rastlín na zemi;
lingv. jazykový z. odborné štúdium zemepisného rozšírenia jazykových javov, lingvistická geografia;

2. škol. učebný predmet, geografia: hodina z-u;
učiteľ z-u
;

3. škol. učebnica tohto predmetu;

zemepisný príd. m.: z-á literatúra, z. atlas;
z-á šírka
oblúkovitá vzdialenosť určitého miesta na zemi od rovníka na sever al. na juh;
z-á dĺžka oblúkovitá vzdialenosť určitého miesta na zemi od nultého poludníka;

zemepisne prísl.

zemepisár, -a muž. r. škol. slang. kto vyučuje zemepis

zemepisec, -sca muž. r. kto sa vedecky zaoberá zemepisom, geograf;

zemepiskyňa, -en, -kýň žen. r.;

zemepisecký príd. m.

zemeplaz, -a muž. r. kniž. plaz: Hory, lúky stali sa ochrancom zveri a zemeplazov. (Fig.) Plazia sa ako zemeplaz. (Žáry)

zemeplazný príd. m. zried. plaziaci sa po zemi: z-é zmije (Kuk.)

zemerobotník, -a, mn. č. -ci muž. r. kniž. zastar. poľnohospodársky robotník: Vodil zemerobotníkov na prácu do majerov. (Jil.);

zemerobotnícky príd. m.: z. štrajk;

zemerobotníctvo, -a stred. hromad. zemerobotníci

zemestredný príd. m. odb. zastar. geocentrický: z-á sústava sveta

zemetras, -u muž. r. bás. zemetrasenie (Hviezd, Žáry)

zemetrasenie, -ia stred. otrasy zemského povrchu spôsobené pohybmi a zmenami pod zemskou kôrou: sopečné, tektonické, túrivé z.;

zemetrasný príd. m.: z-é vlny

zemetvorstvo, -a stred. kniž. zastar. bytosti žijúce na našej zemi: Postavou vidí sa byť oddeleným od ostatného zemetvorstva. (Dobš.)

zemevid, -u muž. r. zastar. mapa;
globus: Aby svet vedel, z ktorých punktov zeme možno vidieť zatmenie, zhotovené boli zemevidy. (Lask.) Kdekoľvek bodnete na zemevide, všade utrafíte na Kocúrkovo. (Záb.)

zemevládca, -u mn. č. -ovia muž. r. kniž. zastar. panovník, vladár (Ráz.)

zemežlč, -e žen. r. liečivá zelina horkej chuti s drobnými ružovými kvetmi;
bot. z. obyčajná (Centaurium umbellatum)

zemiačisko (nár. i zemiačisko), -a, -nisk (-čisk) stred. pole vysadené zemiakmi: Na mieste starého lesa zazelenali sa zemiačniská. (Ondr.) Po vrchoch sa ťahali úzučké záhonky zemiačisk so suchou vňaťou. (Jil.)

Naposledy hľadané výrazy

1. zem v Slovníku slov. jazyka