zastrieť -ie -ú dok.
1. zakryť (význ. 1), prikryť: z. oblok závesom;
z. si tvár závojom zahaliť;
z-etý stôl
2. zakryť (význ. 2): z. niekomu výhľad
3. skryť (význ. 1), utajiť, zakryť: z. obavy, strach;
z-etá výčitka, op. otvorená;
z. zločin
4. urobiť nejasným, zahmleným: bolesť mu z-la vedomie;
z-etý hlas priškrtený;
// zastrieť sa
1. zatiahnuť sa: nebo sa z-lo (mrakmi);
pren. tvár sa z-la bôľom
2. stať sa nejasným, zahmleným: pamäť sa mu z-la;