Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „začal” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

začachrovať, -uje, -ujú dok. pejor. (čo i bezpredm.) urobiť s niečím nepoctivý, pokútny obchod, urobiť čachre: Veď obilninárske kraje začachrovali a spoločnosť musí žiť. (Štef.);
pren. Oni chcú všetko premeniť, slovenčinu začachrovať (Vaj.) so slovenčinou nečestne naložiť.

začadený príd. m. dymom zanesený, čierny od čmudu, zadymený, začmudený: z-á miestnosť, z-á povala, z-é steny, z-á lapa;
z-é hrnce
(Tim.);
z-á koliba (Kuk.);
železný z. most (Sev.)

začadiť, -í, -ia dok. (čo, koho) dymom, čmudom, sadzami zaniesť, zadymiť, začmudiť: z. izbu;
Alebo sa bojíš, že horu začadím?
(Stod.);

nedok. začaďovať, -uje, -ujú

|| začadiť sa zašpiniť sa sadzami, zadymiť sa, začmudiť sa: asi dva týždne som pracoval u kováča pri mechoch a stihol som sa začadiť. (Jes.);

nedok. začaďovať sa

zacafrať, -e, -ú dok. nár. expr. (čo) veľmi zašpiniť, ofŕkať blatom, zablatiť: zašpliechané pančuchy, zacafrané sukne (Gráf)

začahovať, -uje, -ujú dok. zried. dosahovať niekam, čiahať, siahať: Hlboká klenba dookola, kde ešte nedávno začahovali lúče. (Švant.)

začakať, -á, -ajú dok. zried. dočkať, počkať, vyčkať: Začakal, kedy mu povracia guľky chleba. (Tim.)

zacápať, -e, -u dok. expr. (čo, koho) blatom zahádzať, zablatiť, zamazať

|| zacápať sa zablatiť sa, zamazať sa, zašpiniť sa: Janko sa s husami vrátil celý zacápaný. (Ráz.-Mart.)

zacapiť, -í, -ia dok. expr.

1. (čo) buchnutím zavrieť, zabuchnúť: z. za sebou dvere, z. oblok;

2. (čo) naraziť, nastoknúť, navliecť, nasadiť: z. (si) čiapku, klobúk;

3. (koho, čo) udretím, capnutím zrazil: Medvedisko prednými dlabami doňho, že ho zacapí. (Dobš.)

začapiť, -í, -ia dok. expr.

1. (čo) prudko, s buchotom zavrieť, priraziť, pribuchnúť, zabuchnúť: z. (za sebou) dvere, z. oblok;
Rozjedoval sa a začapil knihu.
(Kuk.)

2. (komu, koho) prudko silno udrieť, čapnúť, tľapnúť, capnúť: Je mocný ako medveď, koho začapí labou, má dosť. (Kuk.) Nahnevaná začapí im dlaňou poza uši. (Heč.)

3. (čo) naraziť, nasadiť, natiahnuť, nastoknúť: Obrátil čipaku naruby a začapil ju na hlavu. (Heč.) Začapí si Paľko klobúčik. (Ráz.)

4. zried. (čo) prudko hodiť, tresnúť, šmariť, čapiť: Zahnal sa rukou, že mu syr medzi oči začapí. (Dobš.)

zacapkať, -á, -ajú i zacápkať, -a, -ajú dok. expr. (čo, koho)

1. zakvackať, zakvapkať, ušpiniť, pošpiniť, znečistiť, zamazať: stol zacapkaný jedlom (Tim.);

2. zried. zacupkať: Zacapkali bosé nohy na verande. (Min.)

|| zacapkať sa i zacápkať sa ušpiniť sa, pošpiniť sa, zamazať sa: Doktorom ho chcel vidieť v biele odedzi a nie zacápkaného v mokrej hline. (Zel.)

začapkať, -á, -ajú dok. nár. zatlieskať, zatľapkať: Jano zadupotal, začapkal. (Zgur.)

začapnúť, -ne, -nú, -pol dok. expr. zried. (čo, čím) pribuchnúť, zabuchnúť, začapiť: začapne knihu (Al.) začapne dvermi (Al.)

|| začapnúť sa prudko, s hrmotom sa zatvoriť: prievanom začapnú sa dvere (Al.)

začapovať, -uje, -ujú dok. tech. (čo) spojiť trámy pomocou čapov

začarať1, -á, -ajú i začarovať1, -uje, -ujú dok. hovor. (čo za čo) zameniť, vymeniť: čo-to u židovky začarovala za paklík dohánu. (Taj.);
za hodváb začarať handry mojich háb (Hviezd.)

začarať2, -á, -ajú dok. bás. zried. začariť, začarovať: Ticho! SLovka neozve sa. Bralá naše. snáď vás začarali. (Ráz.)

začarbať, -e, -ú, rozk. -i dok. expr. (čo) pokryť neúhľadnými kresbami, nedbalým písmom, počarbať, počmárať, začmárať: chladné steny, orýpané a začarbané písmenami (Urb.)

začarovaný, zried. i začarený príd. m. (v predstavách poverčivých ľudí) ovládnutý strigônstrom, čarami, počarovaný, pobosorovaný, zakliaty: z. zámok, z. princ;
začarovaná fľaša
(Urb.);
začarovaný les (Smrek)

začarovaný kruh zapletená, bezvýchodná situácia

začarovať1, p. začarať1

začarovať2,začarúvať p. začariť

začas, star. pís. za čas prísl. určitý, obmedzený čas, dočasne: Keď chlapča odrástlo, šlo do služby a začas pomáhalo materi otca chovať. (Taj.) Bol začas mníchom, ale vystúpil z kláštora. (Stod.);
raz z. zriedkakedy, z času na čas, občas

začasto prísl. kniž. zastar. dosť často, veľmi často: Hnev pomste podlej začasto slúži. (Sládk.) On sa začasto v hrmavici stratí. (J. Kráľ)

začať, -čne, -čnú, začal, začatý, rozk. začni dok.

1. (s neruč., čo, s čím i bezpred.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu;
dať sa, chytiť sa, pustiť sa do niečoho: z. kričať, hovoriť, z. si nôtiť, z. čítať, z. chodiť do školy;
začalo pršať;
začalo ubúdať
(Urb.);
Začal ich pochytávať smäd. (Laz.) Tichý začal byť netrpezlivý. (Vaj.);
z. rozhovor, z. rokovanie, z s rokovaním, z. prácu, z. paľbu, vojnu;
z. nový život;
Bez Tomáša nezačneme!
(Zúb.);
práv. z. konanie, spor;

2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dať sa hovoriť, rozhovoriť sa;
prehovoriť: Tak si došiel, — začal hneď sváko. (Švant.) Sadli si na lavičku a začali o Platónovi. (Stod.) Preskočil, čo mal premyslené, a začal kdesi pri konci. (Urb.);
hovor. z. od Adama od začiatku;

3. zaradiť sa do pracovného procesu ako začiatočník: Začal v hute ako dozorca. (Hor.);

nedok. začínať

|| začal sa nastať, vzniknúť, prísť (v čase);
mať začiatok, započať sa: Začala sa škriepka. (Taj.) Mladuchu prevzal družba a tým sa začal spoločný tanec. (Urb.) Hra začala sa o 7. hodine večer. (Kuk.);

nedok. začínať sa

|| začať si hovor. (s kým)

1. nadviazať známosť, styky, dôverne sa zoznámiť;

2. pustiť sa do sporu: Veru by si každý rozmyslel začať si s nami! (Min.);

nedok. začínať si

začatiť, -í, -ia i začarovať2, -uje, -ujú dok. (koho, čo)

1. strigônstvom, čarami postihnúť, ovládnuť (v predstavách poverčivých ľudí): Toho museli začariť hneď, ako s narodil. (Tim) Ktože vie, kto ju (devu) zaklial a kto začaroval celý tento svet. (Al.)

2. čarodejnou mocou, čarami premeniť al. niekam dostať, pripúšťať: Boli presvedčení, že začaroval múku na hlinu. (Chrob.) V nich sú zázračné lieky. Začarovalo ich tam slniečko, keď na nie svietilo. (Janč.)

3. expr. zried. okúzliť, očariť: pocity opojenia, zbožného údivu, okúzlenia, začarenia (Tat.);
Hoci sa mu zdala vždy a teraz ho začarila celkom. (Tim.);

nedok. začarúvať, -a, -ajú

Naposledy hľadané výrazy

1. začal v Slovníku slov. jazyka