Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „voda” v Slovníku slovenského jazyka

voda, -y, vôd žen. r.

1. priehľadná kvapalina vskytujúca sa v prírode v troch skupenstvách, slúžiaca ako základný nápoj a využívaná v technike i pri výrobe na najrozličnejšie účely;

chem. zlúčenina vodíka a kyslíka v pomere 2 : 1 (zn. H2O): čistá, špinavá v., studená, telesná, horúca, vriaca v.;
priezračná
, expr. krištáľová v., mútna, kalná, zakalená v.;
pohár v-y;
napiť sa v-y nabrať, načrieť, naťahať v-y, ísť po (na) v-u, nosiť v-u;
rozliať, vyliať v-u;
pokropiť, poliať niečo v-ou, obliať niekoho, niečo v-ou, umyť sa v-ou (vo v-e);
rozriediť niečo v-ou;
napúšťať, vypúšťať, čerpať, rozvádzať v-u;
hasiť v-ou;
v. sa leje, tečie, kvapká, presakuje, v. sa vyparuje;
studničná, potočná v., morská v., dažďová v.
;
odb. tvrdá v. obsahujúca mnoho rozpustených nerastných látok;
mäkká v. obsahujúca nepatrné množstvo rozpustených nerastných látok;
pitná v. zdravotne nezávadná;
úžitková, priemyselná v. nie pitná;
odpadová v. ktorá sa vypúšťa obyč. z priemyselných podnikov al. iných zariadení ako odpad po spracovaní ap.;
povrchová v. vyskytujúca sa na zemskom povrchu (v podobe morí, riek, potokov, jazier ap.);
spodná v. vyskytujúca sa pod zemským povrchom;
slaná v. obsahujúca väčšie množstvo solí, morská;
sladká v. iná ako morská;
termálna, liečivá v.;
minerálna v.
obsahujúca väčšie množstvo minerálnych látok;
destilovaná v. destiláciou zbavená rozpustených nerastných látok;
chem. ťažká v. zlúčenina kyslíka s ťažkým vodíkom duetériom (zn. D20);
cirk. svätená v. posvätená osobitným cirkevným obradom;
rozpráv. živá v., mŕtva v. majúca schopnosťoživovať“ al. „usmrcovať“;

pren. hovor. expr. málo hodnotný, riedky nápoj al. pokrm (napr. polievka): Doniesla čiernu kávu, ktorú sladila sacharínom, takže sme tú vodu ani nemohli piť. (Tomašč.) Rozkázal piva, ale taká horká voda sa Dacíkovi nepáčila. (Taj.)

hovor.: riedky ako v. (napr. o nápoji) veľmi riedky;
(nápoj, polievka ap.) je ako v. veľmi riedky (-a);
niečo (niekto) rastie ako z v-y rýchlo, prudko, bujne;
spí akoby (ani čo by) ho do v-y hodil tvrdo, tuho;
mútiť, kaliť v-u úmyselne vyvolávať zmätok a tak zastierať svoje chyby al. (nečestné) činy ap.;
hnať niekomu v-u na mlyn robiť niekomu vhod, po vôli, pomáhať niekomu;
to je v. na môj (jeho) mlyn to mi (mu) je vhod, to sa mi (mu) hodí;
sú (na seba) ako oheň a v. nezhodujú sa;
neznášajú sa;
(ostal) akoby ho oblial studenou v-ou zarazený, nemilo, nepríjemne prekvapený;
liať v-u do mora, v-u košom naberať robiť zbytočnú robotu;
šťastie (láska) je ako v koši v. neisté(-á), nestále(-a);
utopil by ho v lyžičke v-y praje mu všetko najhoršie, nenávidí ho;
nemá mu kto v-y podať (o chorom, slabom človekovi) nemá ho kto opatriť, je opustený;
ani svätená v. to nezmyje ťažko sa to dá odstrániť, odčiniť;
nepomôže mu ani svätená v. nič, nikto;
bojí sa, stráni sa toho ako čert svätenej v-y veľmi;
hovor. žart. nezarobí ani na slanú v-u zarobí veľmi málo, skoro nič;
hovor. posmeš. agent s teplou v-ou nevážny, nestály človek, pobehaj;
Krv nie je voda prísl. človek podlieha citom. Vodu káže a víno pije (úsl.) nespráva sa podľa toho, čo iným radí. Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije prísl. riskuje sa obyč. do prvého neúspechu.

2. prirodzený vodný tok (rieka, potok ap.) al. vodná nádrž (rybník, jazero, more);
obsah, objem vodného toku al. nádrže;
vodná hladina: hlboká, plytká v.;
hovor. veľká v. povodeň;
v. sa dvíha, stúpa, klesá, v. sa vylieva;
v. hučí, zurčí, žblnkoce;
plaviť sa po v-e;
plávať po (na) v-e;
spustiť čln, loď na v-u;
hodiť sa, skočiť, spadnúť do v-y;
ponoriť sa, pohrúžiť sa do v-y, pod v-u;
v. mu siaha po kolená, do pása;
na v-e sa robia vlny, kruhy, kolesá;
v. sa nad ním zavrela
zmizol pod hladinou, utopil sa;
role za vodou (Janč.);
Klobúk mi voda vzala. (Taj.) Truhlička tonula dolu vodou. (Škult.) v-y Dunaja (Kal.);
veľkolepé vody oceána (Tat.);
Širočizná Neva, ktorej vody sa vlnia ako vody mora. (Jes-á) Ja by (šiel) za vodu. Skúsiť šťastie (Taj.) do Ameriky, do zámoria;
odb. tečúca, stojatá v.;
ryb. pstruhové v-y;
práv., polit. výsostné v-y more tvoriace s (ostrovnou) krajinou, ktorú obklopuje, jeden politický celok;
pren. stojaté, pokojné v-y o nečinnosti, stagnácii: Vedela pohnúť stojatými vodami a rozhýbala na istý čas i obchod. (Al.) Mnohí vyznavači metafyzického materializmu skĺzli do vôd idealizmu (I. Hruš.) stali sa prívržencami idealizmu.

do v-y by zaňho (preňho) skočil je mu veľmi oddaný;
expr. všetko ide dolu v-ou (obyč. o majetku) upadá, rozpadáva sa;
hovor. pustiť niečo dolu v-ou odvrhnúť, zavrhnúť niečo, vzdať sa niečoho;
hovor. držať sa nad v-ou udržiavať sa na istej úrovni, neupadať;
hovor. loviť v mútnych v-ách ťažiť zo zamotanej, komplikovanej situácie, z rozháraných pomerov ap.;
čas uteká, plynie ako v. a) rýchlo, chytro, b) ustavične, neustále;
hovor. ešte veľa v-y ujde, uplynie bude to ešte dlho trvať, nebude to tak skoro;
hovor. expr. valiť sa, hrnúť sa ako veľká v. rýchlo al. vo veľkom množstve;
tichá v. brehy podmýva (myje) o niekom len zdanlivo tichom, miernom, nenápadnom;

3. v názvoch nápojov, chemických roztokov, rozličných prípravkov, najmä kozmetických a pod.: sódová v. šumivý nápoj, voda nasýtená kyselinou uhličitou, sódovka;
citrónová, octová v.;
chem. vápenná v. nasýtený roztok hydroxidu vápenatého vo vode;
sadrová v. roztok sadrovca vo vode;
chlórová v. nasýtený roztok plynného chlóru vo vode;
lek. bórová v. vodný roztok kyseliny boritej, používaný ako dezinfekčný prostriedok;
mydlová v. roztok mydla vo vode;
kolínska v., brezová v., ústna v., pleťová v. tekuté kozmetické prípravky;

4. hovor. šťava niektorých rastlín al. plodov: vytlačiť v-u z tekvice, z uhoriek;
Z brezového dreva voda kvapká.
(ľud. pieseň)

5. mok, tekutina v tele: hovor. mať v-u v boku, v kolene výpotok, exsudát;
anat.: komorová v. mok, ktorým sú vyplnené očné dutiny;
plodová v. tekutina vyplňujúca vaječnú dutinu;

vodový príd. m.

1. používaný, určený na vodu: v. pohár, v-á súprava;

2. uskutočňovaný na mokro, s použitím voda: v-á ondulácia;
v-á maľba, v-é farby
pred použitím rozpustené vo vode;

3. expr. nevýrazný, rozmazaný, vodnatý: vodové, bezvýrazné oči (Zúb.);
nepríjemná vodová tvár (Vaj.);

vodisko, -a, -dísk stred. i žen. r. zvel.

vodáckať sa, -a, -ajú nedok. nár. expr. (s kým) chodiť, vodiť sa, vláčiť sa: Večer sa vodácka (po dedine) s kadejakými kupci. (Kuk.) So Samom sa potajme vodáckaš. (Čaj.)

vodák, -a mn. č. -ci muž. r. šport. slang. kto sa venuje vodným športom al. vodnej turistike;

vodáčka, -y, -čok žen. r. vodácky príd. m. týkajúci sa vodákov al. vodáctva: v. šport, v-e preteky;

vodáctvo, -a stred. vodácky šport (najmä kajakárstvo a kanoistika);
vodná turistika

vodár, -a muž. r.

1. kto sa zamestnáva roznášaním vody, kto roznáša, nosí vodu: Ty budeš vodárom, oznámili mu (ženci). (Šteinh.)

2. vodohospod. slang. odborník vo vodnom hospodárstve al. vo vodárenstve

vodáreň, -rne, -rní žen. r. zariadenie, v ktorom sa zhromažďuje a upravuje voda pre hromadný odber: mestská v., staničná v.;

vodárenský príd. m. súvisiaci s vodárňou al. s vodárenstvom: v-á veža, v-é zariadenie, v. podnik;

vodárenstvo, -a stred. hospodárske odvetvie zamerané na zhromažďovanie vody a na hromadné zásobovanie vodou;

vodárnička, -y, -čiek žen. r. zdrob. malá vodáreň: domáca v.

voda príd. m. hovor.

1. obsahujúci priveľa vody, riedky, vodnatý: v-é zemiaky (Taj.);
v-á hmla (Tat.);

2. (o očiach) mdlý, nevýrazný, vodnatý, vodový. v-é oči (Švant., Tat.)

Naposledy hľadané výrazy

1. voda v Slovníku slov. jazyka