Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vlak” v Slovníku slovenského jazyka

vlak, -u muž. r. koľajový dopravný prostriedok na hromadnú dopravu osôb al. na prepravu tovaru;
súprava vagónov ťahaných lokomotívou: osobný, nákladný v.;
motorový, elektrický v.;
pancierový v.;
diaľkový, miestny v.;
robotnícky v.;
ranný, poludňajší, večerný, nočný v.;
v. ide, v. sa pohýna, v. zastal, v. odchádza, prichádza, v. mešká;
v. sa vykoľajil;
cestovať v-om, čakať na v.;
zmeškať v.
;

vlakový príd. m.: v-á súprava tvoriaca vlak;
v-á pošta zaradená do vlaku;
v-é spojenie spojenie vlakom;

vláčik, -a/-čka muž. r. zdrob. expr.

vlák, -a, -ajú dok. (koho, čo do čoho, kam) lákaním dostať do vnútra niečoho, vovábiť: Ako sa k nej (k žene) dostať? Sem ju vlák, do kancelárie? (Fr. Kráľ) Do agrárnej strany vedeli vlák státisíce dedinských bezzemkov a polobezzemkov. (Votr.) Presvedčte sa, či vás nechcú vlák do pasce! (Pláv.) či vám nestroja pascu;
v. psa do búdy;
v. žriebä, teľa do maštale

vlákence p. vlákno

vlákenko p. vlákno

vláknár, -a muž. r. chem. kto pracuje pri výrobe chemických vlákien, kto sa zaoberá výrobou chemických vlákien;

vláknárka, -y, -rok žen. r.;

vláknársky príd. m.

vláknina, -y, -nin žen. r.

1. súbor vláken, vlákna: izolačná v.;
obaliť stromčeky v-ou
;

2. text. súhrn látok, z ktorých po spracovaní vzniká vlákno;

3. les. druh dreva vhodný na výrobu celulózy;
ťažba v-y;

4. chem. celulóza, buničina: nízky (vysoký) obsah v-y v rastline;

5. anat. krvná látka, fibrín: krvná v.;

vlákninový príd. m.: v-á izolácia z vlákniny;
drevo v-e štruktúry vhodné na výrobu vlákniny

vláknitý príd. m.

1. skladajúci sa z (rovnobežných) vláken, obsahujúci vlákna, bohatý na vlákna: v-é väzivo, v-é svalstvo;
v-é rastliny;
v. materiál;
v. papier
;
bot. v-é huby;

2. majúci charakter, tvar vlákna;
pripomínajúci vlákno: v-á niť, v. hodváb;
v-é výbežky
(v organizme), v-á bunka;

3. ktorého podstatou sú vlákna: v. útvar, v-á štruktúra;

vláknitosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho vláknitého: v. rastlín;
v. zemiakov;
v. chleba
vlastnosť skysnutého chleba, spôsobená zemiakovým bacilom

vlákno, -a, -ken/-kien stred.

1. nitkovitý materiál rastlinného, živočíšneho al. nerastného pôvodu, prípadne umele vyrobený, slúžiaci na výrobu priadze, pradivo. textilné v., rastlinné, živočíšne v.;
chemické, syntetické v.;
ľanové, konopné, hodvábne, bavlnené v.;
polyamidové, viskózové v., azbestové, volfrámové v.;
snovať, spriadať v-a
;

2. niečo tvarom podobné vláknu: mäsové v-a, drevné v-a;
v-a pavučiny (babieho leta);
v-a pýru
(Taj.) Struky zelenej fazule očistia sa od vlákne. (Vans.) Medzi bohatými čiernymi vlasmi iba kde-tu sa nájde šedivé vlákno. (Kuk.);
anat. nervové, svalové v-a nitkovité útvary pletiva;

vláknový príd. m.;

vlákenko, -a, -niek, zried. i vlákence -a, -niec stred. zdrob. : hodvábne vlákenko (Ráz.-Mart.);
tenulinké vlákneko (Jil.);
Vlákence v žiarovke sa rozžiari ako jasná iskra. (Hor.)

vláknodarný príd. m. odb. dávajúci, poskytujúci vlákno: v-á rastlina, v-á surovina

vláknovina

vlakopis, -u muž. r. žel. tlačivo, do ktorého vlakvedúci zapisuje rozličné údaje o vlaku

vlakotvorba, -y žen. r. žel. súhrn úkonov potrebných na zostavenie vlakových súprav

vlakotvorný príd. m. žel. : v-á stanica v ktorej sa zostavujú vlakové súpravy

vlakvedúci, -eho muž. r. vedúci vlakovej čaty, zodpovedajúci najmä za správne dodržiavanie dopravných predpisov

vlakvodič, -a muž. r. trochu zastar. vlakvedúci: Sprievodca zapískal, vlakvodič prenikavo zatrúbil. Rušeň zabral. (Zúb.) Výpravca zdvihol ruku k štítku čapice, pozdravujúc rušňovodiča a vlakvodiča. (Šteinh.)

Naposledy hľadané výrazy

1. vlak v Slovníku slov. jazyka