Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „vek” v Slovníku slovenského jazyka

vek, -u muž. r.

1. (mn. č. často v veky, -ov) časový úsek, doba, obyč. veľmi dlhá: trvať, pretrvať veky;
Zdá sa mu, že medzi ránom a týmto okamihom leží dlhý vek.
(Kuk.) Pocelý vek sa sem nič nedovážalo, len sa bralo, čerpalo. (Tat.) Jonášovi sa zdá, že premeškal veky, nemôže už zmeškať ani deň. (Laz.);
expr.: celé veky (napr. trvať) veľmi dlho;
na večné veky, na veky vekov navždy, naveky;
od vekov odpradávna;
pren. Preukázal taký čin, o ktorom budú i budúce veky rozpráva (Jégé) ktorý sa zachová v pamäti budúcich pokolení.

2. určitá časť, istá doba ľudského (zvieracieho, rastlinného) života počítaná v rokoch, roky života: dojčenský, predškolský, školský v. detí;
v mladom, útlom, dospelom, zrelom, pokročilom veku, vo vysokom veku;
deti vo veku od 3 do 5 rokov;
dožiť sa vysokého veku
staroby;
deliť ľudí podľa veku;
bez rozdielu veku a pohlavia;
muž stredného veku
okolo 40 — 50 rokov;
človek neurčitéhove veku ktorému je ťažko určiť roky;
človek v najkrajšom, najlepšom veku (života);
primerane svojmu veku
(napr. správať sa, obliekať sa p.);
na svoj vek vyspelé dievča;
boli v rovnakom (jednom) veku
rovnako starí;
asi v jeho veku asi taký starý ako on;
Na svoj vek je neobyčajne čerstvý. (Taj.) Andrej prvý mladosť a gymnaziálny vek prežil v pomeroch veľmi úzkych. (Vaj.) Žiada sa jej sem, kde prežila svoj dievčenský vek. (Tim.);
kniž. matuzalemský v. (Tal.) vysoká staroba;
zomrel vo veku 30 rokov;
v. zvieraťa, v. stromov, lesa

hovor. Kristo v. (Fr. Kráľ) tridsaťtri rokov;

3. doba ľudského života, život: v päťdesiatom roku veku jeho (Taj.);
Roky a ťažká, celý vek trvajúca robota bola ju už vysušila do kostí. (Taj.) štyridsať rokov, ale vyzerá, akoby mal šesťdesiat. A akoby mu už veku nedochodilo, probuje dajako zmúdrieť i zbohatnúť. (Taj.) Ten pri šachte prežil takýchto tridsaťosem rokov. Skoro jeden ľudský vek. (Hor.)

4. obdobie na konci života, starnutie, staroba: My sme mladí, vaša milosť je už vo veku. (Kal.) (Mária) schudla ekom, zbledla na ľahostajnú bytosť. (Vaj.);
(dedo) zhrbený vekom. (Laz.);
Sedemdesiať, osemdesiat rokov;
požehnaný vek.
(Gráf);
niečo (napr. choroby) prichádza s vekom;
dvaja páni, jeden už vo veku, druhý ešte mladý
(Záb.);

5. časový úsek niečím al. niekým charakterizovaný, doba, obdobie, éra: Vyhynúť musíte (gentry)! Ako burinu vypáli vás nový vek. (Vaj.) Čo je to ľudská budúcnosť? Vek, v ktorom človek nebude smidkou na divom oceáne prírody a ľudstva. (Bedn.);
atómový v.;
zried. starý, stredný, nový v. starovek, stredovek, novovek;

geol. časový úsek, v ktorom sa usadili vrstvy tvoriace stupeň, etáž niektorého geologického útvaru: pohoria prvohorného veku

zlatý v. (napr. umenia, ľudstva) doba vrcholného rozkvetu;

6. zastar. storočie: husitstvo i protestantizmus od veku pätnásteho do sedemnásteho (Vlč.);
Tak vzdychla si pred vekmi troma horička moja milená. (Pláv.)

vekľokapitalizmus, -mu muž. r. kapitalizmus vlastniaci, ovládajúci veľké finančné prostriedky získané nadhodnotou z námedznej práce (charakterizovaný mnopolmi, trustmi, koncernami);

veľkokapitalista, -u mn. č. -i muž. r. kapitalista vlastniaci, ovládajúci veľký kapitál;

veľkokapitalistický príd. m.: v-é podniky, v-é kruhy

vekňa, -ne, -ní o vekľa, -le, -lí žen. r. hovor. zastar. podlhovastý bochník chleba al. koláča al. pečivo podlhovastého tvaru: päť podlhovastých vyvýšením, pripomínajúcich päť velikánskych vekní na stole (Urb.);

veknička i veklička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

veko, -a, viek (star. i víko, -a, vík) stred. vrchná časť nádob, škatúľ, truhlíc ap., slúžiaca na ich prikrytie al. uzavretie, prikrývka, vrchnák: v. škatule;
prikryť nádobu v-om;
Prsty odchlopili veko maľovanej truhly.
(Gráf) Prikrývajú truhlu vekom. (Heč.) Otvorím kufrík otlčený a pod veko sa podívam. (Mih.);
víko truhly (Al.);
víko zapadne (Kuk.);

tech. uzavieracia súčiastka rôznych prístrojov, strojov ap.;

viečko (star. i víčko), a-, -čok stred. zdrob.

vekodruh, -a, mn. č. -ovia muž. r. kniž. zastar. vrstovník: Pamäť jeho žila medzi vrstovníkmi, recte „vekodruhmi“. (Kuk.)

vekofarmár, -a muž. r. majiteľ veľkej farmy al. viacerých fariem v anglosaských krajinách: americký, kanadský v.

vekostarý príd. m. bás. zried. starý od vekov, veľmi starý, večitý. po vekostarej noci (Hviezd.)

vekotvorný príd. m. bás. zried. vytvárajúci, tvoriaci budúce veky, budúcnosť: pochod mladoňov, v hrudi svojej zápaly vekotvorné nesúcich (Hurb.)

vekovať, -uje, -ujú nedok. kraj. večne byť (niekde);
veľmi dlho niekde zotrvávať: Musíte pomôcť, ak nechcete tu vekovať. (Kuk.) Nemusíte tam vekovať. (Taj.)

vekove p. vekový

vekovečitý príd. m. bás. zried. odveký, večný;
stály: (Kvapky) hustejšie dopadali a smädná zem ich vpíjala žiadostive ani vekovečitý pijan. (Jil.)

vekovečný príd. m. bás. trvajúci veky, odveký, večný. základy neotrasiteľné, elementárne, vekovečné (Jes-á);
Na moju vekovečnú vládu chceš siahnuť? (Jes-á);
jedle vekovečné (Kuzm.)

vekoveký príd. m. bás. zried. trvajúci veky, večný: prsteň mesta vekoveký (Hviezd.)

vekovitý príd. m. expr. trvajúci veky, pradávny, veľmi starý: Vietor vyvráti ho sťa vekovitý buk s koreňom. (Kuk.);
staré, vekovité lipy (Zgur.);
vekovité lesy (Škult.);

vekovite prísl. (Hviezd.)

vekový príd. m.

1. týkajúci sa veku, určitej časti života počítanej v rokoch: v-é skupiny, v-é rozvrstevenie obyvateľstva;
v. rozdiel;
vysoký v. preimer;
v-é zvláštnosti mládeže
;
šport. v-á hranica, v. limit, v-é kategórie (napr. pretekárov);

2. expr. veľmi starý, prastarý, vekovitý: v-é jedle (Vaj.);
v. starec (Dobš.);

vekove prísl. čo do veku: byť od niekoho v. starší;
vekove mladší občania
(Gab.)

veksľa i vechsľa, -le, -lí/-sieľ žen. r. i vekseľ, -sľa muž. r. ľud. zastar. zmenka: Že by zemiansky syn falšoval veksľu? (Stod.) Podpísal vechsľu. (Kuk.) Nechce mať svoje požiadavky na obligácie, ale na veksle. (Ráz.) Dlhy sú na veksľoch. (Urbk.);

vekslička i vechslička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

vektor, -a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r.

1. geom., fyz. veličina udaná veľkosťou a smerom: fyz. silový v.;

2. veter. v. nákazy činiteľ (napr. voš) roznášajúci nákazu z chorého zvieraťa al. nosiča;

vektorový príd.: mat. v. počet súhrn poučiek o matematických operáciách s vektormi;
tech. v. diagram grafické znázornenie vektorov;

vektorove prísl. geometricky: spočítať odpory v.

Naposledy hľadané výrazy

1. vek v Slovníku slov. jazyka