Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „všetko” v Slovníku slovenského jazyka


Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.

vštečniť,všetečňovať p. všetečiť

všetci p. všetok

všet [vysl. -t-], -e žen. r. bás. zastar.

1. zvedavosť, všetečnosť: Zrakom jej všet skrotí. (Hviezd.)

2. nepríjemný hmyz: Hniezdo napadla zlá všeteč. (Hviezd.)

všetečiť i všetečniť, -í, -ia i všetečňovať, -uje, -ujú nedok. expr. trochu zastar. vystrájať huncútstva, šantiť, vyčíňať: I na stupňoch oltárnych sediaci chlapi všetečili. (Záb.) Ktoréže ste už zase tu všetečnilo? (Šolt.) Zo samej dlhej chvíle priveľa všetečňuje. (Šolt.)

všetečka, -y, -čiek žen. r. hovor. expr. zvedavá žena: A čo takého, ty malá všetečka? (Vans.) Tie mladšie všetečky, mykajú sa jedna druhú. (Ráz.)

všetečne p. všetečný

všetečnica, -e, -níc i všetečníčka, -y, -čok žen. r. expr. zvedavá žena al. zvedavé dievča: „Kde to všetko vezmete?“ spýtala sa všetečnica Anka. (Tim.);
malé všetečníčka (Vans.)

všetečník, -a mn. č. -ci muž. r. expr. všetečný, zvedavý človek, zvedave: Ty všetečník, čože kukáš do môjho oblôčka? (Hviezd.);

všetečníček, -čka, mn. č. -čkovia muž. r. zdrob.

všetečný príd. m.

1. na všetko sa vypytujúci, všetko si všímajúci, zvedavý: v. človek, v-á žena, v-é chlapča, dievča;

2. majúci za cieľ vyzvedať, dozvedieť sa niečo, vyplývajúci zo zvedavosti: v-é otázky, v-é poznámky;

všetečne prísl. zvedavo: v. sa opytovať (Pláv.);

všetečnosť, -ti žen. r.

všetok, -tka, -tko, mn. č. -tci muž. r. živ. , -tky muž. r. neživ., žen. r. i stred. zám. vymedzovacie

1. vyjadruje úplný súhrn osôb, vecí, javov a pod.: všetok materiál, všetka zelenina, všetko drevo, všetci ľudia, všetky odmy, všetky ženy, všetky deti;
Kvetmi boli posiate všetky medze.
(Fig.) všetky peniaze rozdal. (Jégé) Študujú všetci do jedného. (Al.) Chceš poplašiť všetok hyd? (Gráf) Musím vynaložiť všetky sily. (Zúb.) Podporovali sa navzájom. Všetka česť! (Švant.)

hovor. expr. nemá všetkých doma o nenormálnom človeku;
všetkými masťami mazaný prefíkaný;

spodst. všetko, -ého stred. vyjadruje úplnosť niečoho: povedal všetko;
prišiel o všetko;
Debatovali o všetkom možnom.
(Bedn.) Všetko je stratené. (Zúb.) Medzi nami je všetko skončené. (Vaj.) Hustá para zakrývala všetko. (Hor.) Nech je všetko, ako má byť. (Smrč.) Zaistené postavenie nie je všetko. (Zúb.) Už je po všetkom. (Ráz.-Mart.) Do všetkého sa berieš. (Vaj.) Už mám všetkoho dosť. (Laz.) V Mongolsku všetko jazdí, stareny, starci, ba i deti. (Tat.) Všetko samá zrúcanina. (Bedn.) Všetko jej z ruky padá. (Skal.) Obyvatelia ho (učiteľa) majú radi, lebo je vo všetkom s nimi. (Taj.)

podľa všetkého asi, pravdepodobne;
bez všetkého bez rozpakov;

2. hociktorý, akýkoľvek, ktorýkoľvek, každý: prestal všetok hovor;
všetko pohodlie;
pre všetky prípady;
Bez všetkých dôvodov potvrdil výrok.
(Taj.) Tára vám a pletie bez všetkého poriadku. (Kuk.) Tu končila všetka revolučnosť Soviara. (Jil.) Na svadbu sa schodili zo všetkých kútov republiky. (Taj.) Zo všetkých strán ich zahrnuli pozornosťami. (Sev.) Budeš otvárať oči, keď uvidíš, kto všetko ta chodí. (Urb.)

3. v niektorých spojeniach trochu zastar. celý. všetka zem;
V parku strávili sme všetok náš voľný čas.
(Kuk.) Všetok plat si uschová pri mne. (Chrob.) Všetok môj strach sa pominul. (Al.) Toho by bolo vyťať verejne pred všetkým národom. (Jes-á) Všetko právo prináležalo Nemcom. (Škult.);
pren. expr. Všetku múdrosť lyžicou vychlipal (Skal.) veľa si o sebe myslí.

4. vyjadruje výlučnosť, samý. Všetko vdovy. Obstarné, dobroprajné dámy, vyše päťdesiatky. (Jes.) Deti všetko vydarené. (Kuk.) Boli to všetko ľudia, ktorí čítali noviny. (Taj.)

všetučko zám. vymedzovacie expr. zdôrazňuje úplnosť, úplne všetko, všecičko, všecilinko: Zhorelo všetko, všetučko. (Tat.)

všetvorstvo, -a stred. kniž. zried. celé tvorstvo: Boh Adama nad všetvorstvo postavil. (Urb.)

Naposledy hľadané výrazy

1. všetko v Slovníku slov. jazyka