Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „utiecť” v Slovníku slovenského jazyka

utiecť, utečie, utečú, utiekol, rozk. uteč dok.

1. rýchlo, behom opustiť nejaké miesto, často zo strachu, z obavy pred niekým al. pred niečím al. zo snahy zachrániť sa, ujsť, zutekať (najmä o ľuďoch a zvieratách, expr. i o vozidlách, pren. i o iných veciach): nečakane, náhle, zbabelo u. odniekiaľ, (splašený) zajac utiekol do poľa, pes utiekol z dvora;
Schytila sa a utiekla.
(Urb.) Zakričím také hurá, že utečú kade ktorý. (Tomašč.) Neviem, či [rečník] neutečie do konopí, keď naňho zadupká inšpektor. (Vaj.) Ako bola, prostovlasá, bosá utiekla s dieťaťom k sestre. (Kuk.) Poviem, že som tie veci vyrval kmínovi a chlap že mi utiekol. (Vám.);
hovor. expr. utiekol mi vlak, autobus zmeškal som;
pren. Strašný lejavec zniesol sa na zem, ktorej pohyb nestačil, aby mu utiekla. (Jil.)

Čo sa vlečie, neutečie prísl. o niečom, čo sa dlho preťahuje, no predsa sa napokon uskutoční. Robota nie je zajac, neutečie (aby utiekla) (úsl.) netreba sa ponáhľať s robotou;
to ti neutečie a) na to je čas;
b) dočkáš sa toho;
to ťa neminie;

2. tajne, nepozorovane odísť z nejakého nebezpečného al. nepríjemného miesta, ujsť: u. z väzenia, zo zajatia, u. za hranice;
Štyri roky slúžil v cudzineckej légii. Potom odtiaľ utiekol.
(Vám.) Išiel vás prenasledovať, keď ste utiekli zo zámku. (Jégé) Vtisli ich do tmavej cely, márne stade utiecť chceli. (Šteinh.)

3. (pred kým, pred čím i bezpredm.) rýchlo, náhlivo sa vzdialiť od niekoho al. niečoho nebezpečného, vzbudzujúceho strach, obavu;
vysťahovať sa z nejakého nebezpečného, ohrozeného miesta;
(o vojsku) rýchlo, náhlivo ustúpiť: u. pred nepriateľom, pred nepriateľským vojskom, u. pred ohňom, pred povodňou;
Sadali na kone, vozy, aby utiekli pred hrozným nebezpečenstvom.
(Jégé) Keď sa ľudia poprebúdzali, už bola dedina vo vode. Ani do vrchov nemohli utiecť. (Janč.)

4. expr. opustiť niekoho al. nejaké miesto, odísť odniekiaľ niekam, ujsť: u. z domu, od rodičov;
u. od muža
(o žene) opustiť manžela;
Čo si včera utiekol? Boli ti azda moji kamaráti veľmi „obyčajní“? (Gráf) Ak v stredtýždni neutečieš, dostaneš výplatu. (Ráz.) Ja utečiem svetom. (Stod.) Teraz by najradšej utiekol, hoci sa ho nik netýka. (Vám.);
u. do samoty (Laz.) utiahnuť sa, uchýliť sa;
Keby sa človek mohol odtrhnúť od tohto sveta a utiecť do budúcnosti (Karv.) preniesť sa;
uteč! odíď, nezavadzaj, zmizni;

5. expr. (od čoho, od koho, pred čím, pred kým, čomu) vyhnúť sa niečomu al. niekomu: u. od zodpovednosti (pred zodpovednosťou), u. od povinností;
Človek neutečie svojmu osudu.
(Vaj.) Utiekol ťažkostiam. (Vaj.) Pred svedomím neutečieš! (Zúb.) výčitkám svedomia sa neubrániš.

6. expr. (o veciach) uniknúť zo svojho miesta;
posunúť sa;
uvoľniť sa: očko na pančuche utieklo;
viazanka mu utiekla nabok;
mlieko utieklo (z hrnca)
vykypelo;

7. expr. stratiť sa;
vyprchať, rozplynúť sa, uniknúť: Sen utiekol a ostalo trpké sklamanie. (Kuk.) Timotejovi utečú driemoty. (Gab.) Strážil šťastie, aby neutieklo. (Kal.) Láska utiekla, ako keď ju voda odnesie (Kuk.) pominula sa.

8. uplynúť (v čase), ubehnúť, minúť sa: čas rýchlo utiekol;
Uplynul deň, utiekla noc, a pec dymí.
(Hor.) Týždeň mu utiekol pri strúhaní [šindľa]. (Gab.) Život utiekol naprázdno. (Urb.) Cesta im utečie, keď sa budú zhovárať. (Zgur.);

nedok. utekať

Naposledy hľadané výrazy

1. utiecť v Slovníku slov. jazyka