Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „styk” v Slovníku slovenského jazyka

styk1, -u muž. r.

1. zried. tesné, úplné priblíženie niečoho k niečomu, dotyk, spojenie: miesto s-u, s. plôch;
Nemohol si prejsť ulicami bez niekoľkých nemilých stykov cudzích nôh s tvojimi otlakmi.
(Vlč.)

2. stretnutie, stretávanie sa, stýkanie sa, schádzanie sa: osobný s., služobný s., rodinný s.;
s. s ľuďmi;
Po prvom-druhom styku a rozhovore s Dianou boli obidvaja so sebou na čistom.
(Jégé) Takí ľudia potrebujú ustavičný styk so svetom, so životom. (Letz);
práv. s. strán;
pren. s. s prírodou oboznamovanie sa, chodenie do prírody;

3. spojenie, kontakt, súčinnosť: ústny, písomný, listový, korešpondenčný s.;
priateľské s-y;
hospodársky, kultúrny s.;
diplomatické s-y;
spoločenský s.;
medzinárodný s.;
telegrafný, telefónny, poštový s.;
pohlavný s.
súlož, pohlavné obcovanie;
jazykový s. dorozumievanie pomocou jazyka;
obchodný, tovarový s.

byť s niekým, s niečím v s-u, mať s niečím, s niekým s-y stýkať sa;
expr. mať s-y poznať sa, stýkať sa s vplyvnými osobami;
vstúpiť do s-u s niekým, dať sa do s-u s niekým, nadviazať s. s niekým začať sa stýkať, spojiť sa;
pretrhnúť, prerušiť s-y s niekým, s niečím prestať sa stýkať;

styčný, zried. i stykový príd. m. k 1 : styčný bod;
stav. styčná škára úzky priestor medzi dvoma stavebnými dielcami;
tech. styčná, styková plocha;
voj., dipl. styčný dôstojník, orgán, s-á skupina, s-á komisia zaisťujúci(-ca), sprostredkujúci(-ca) styk, spojenie medzi dvoma nepriateľskými stranami

styk2, -u muž. r.

1. tyč, žŕdka s okovaným hrotom používaná pri oraní na čistenie pluhu, otka;
nástroj na pletie buriny;

2. akákoľvek palica, drúčik, patyk: Pochytil styk i vylátal ho dobre. (Dobš.) Širák na styk stokol. (Hviezd.)

stýkať sa, -a, -ajú nedok. (s kým, s čím)

1. mať styk, spojenie, byť v styku, v spojení, stretávať sa, obcovať s niekým: s. sa so svetom, s ľuďmi;
Stýkal sa i s jeho ženou celkom priateľsky.
(Jégé) Žijeme s nimi, stýkame sa s nimi denne. (Kuk.) Stýkame sa s nimi pri práci, na schôdzkach, doma. (Bedn.);
pohlavne sa s. súložiť;

2. dostávať sa do tesnej blízkosti, byť v tesnej blízkosti, súvislosti s niekým al. niečím, dotýkať sa, spájať sa: Šmýkajúce pantalóny mu chytro poodierali kožu na všetkých miestach, ktoré sa stýkali či so sedlom, či s kožou. (Jégé) Kde sa stýka riedke smrečie s korytom potoka, začína sa vozová cesta. (Fig.)

3. zastar. súvisieť: Myšlienka úzko sa stýka s predchádzajúcimi emancipačnými snahami kráľovými. (Vlč.);

opak. stýkavať sa, -a, ajú;

dok. k 2 styknúť sa

styknúť sa, -ne, -nú, -kol dok. zastar. (s kým, s čím) dostať sa, prísť do tesnej blízkosti, do úzkeho styku, stretnúť sa: Oni oba stykli sa ako dva bludné meteory. (Vaj.) Sóda s vínnym kameňom ledvaže sa styknú, už je vrenie a sipenie a šum. (Vaj.);

nedok. stýkať sa

štyk, -u muž. r. voj. slang. ruský bodák na pušku (Jes. Taj.)

stýk, -a muž. r. el. tech. prístroj na spájanie, zapájanie elektrického prúdu plošnými kontaktmi

stýk, -a, -ajú nedok. (čo na čo) stokať, nastokávať, napichovať, navliekať: Pripravuje si ražeň, stýka naň slaninu. (Chrob.) Záclon chytili sa zdôb i stýkajú ich na ihlice. (Hviezd.);

dok. styknúť

styknúť, -ne, -nú, -kol dok. (co) stoknúť, nastoknúť, napichnúť, navliecť: Sňal z malíčka ľavej ruky prstenček s malým briliantom a stykol jej ho na ružový ukazováčik. (Vaj.) Stykol som ho [kaškét] krížom na halapartňu. (Kal.) Na kvaku ho stykol. (Hviezd.);

nedok. stýkať

stykový p. styk1

Naposledy hľadané výrazy

1. styk v Slovníku slov. jazyka