spojiť -í -a dok.
1. z viacerých častí urobiť celok: s. diely nábytku, tehly muriva, s. dve oddelenia
2. dať, zlúčiť dovedna: s. úsilie pracovníkov;
pren. s. životy uzavrieť manželstvo
3. zblížiť (význ. 1), zjednotiť, zviazať: s. znepriatelené tábory, s-lo ich priateľstvo
4. umožniť styk, kontakt; byť jeho prostredníkom: s. osady cestou, televízia s-la vzdialené mestá;
čaká, kým ho s-a so sekretariátom
5. vykonať zároveň, súbežne: s. návštevu s besedou, s. príjemné s užitočným;
// spojiť sa
1. zlúčiť sa, splynúť: hlasy sa s-li s hukotom motora
2. nadviazať styk, kontakt: veliteľ sa s-l s raneným, dedinčania sa s-li s partizánmi
3. uzavrieť spojenectvo: s. sa proti nepriateľovi, s. sa do koalície
4. dostať sa do súvislosti: dávna udalosť sa jej s-la s dneškom;
spojiteľný príd. kt. sa dá spojiť: s-é prvky