Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rozum” v Slovníku slovenského jazyka

rozum, -u muž. r.

1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: ľudský r., bystrý, tupý r.;
hovor. viac šťastia ako rozumu (úsl.)

prejsť niekomu cez r. oklamať ho;
pripraviť, doniesť, priniesť niekoho o r., mútiť, zamútiť, pliesť, popliesť, pomútiť, prevrátiť, prevracať niekomu r. a) pozbaviť, zbavovať niekoho triezveho uvažovania, b) doviesť, dovádzať niekoho do stavu šialenstva, nepríčetnosti;
stráca (stratil), tratí (potratil) r., prišiel o r., pomiatol sa na r-e, pominul sa (s) r-om, kraj. i z r-u (na r-e), múti (pomútil) sa mu r., nie je pri r-e, hovor. i udrelo mu na r., r. sa mu zatemnil, je chorý na r., nár. pohýna sa (pohol sa) z r-u, zíde, schádza, postupuje, vychádza, vyrastá z r-u, r. sa mu kalí, čistí a) o niekom, kto nevie triezvo uvažovať, b) o niekom, kto prejavuje známky duševnej choroby;
žart. prepil si r. ohlúpol od nemierneho pitia;
správa sa, chodí ako r-u pozbavený, ako bez r-u počína si a) nerozvážne, b) nepríčetne, šialene;
priviesť niekoho k r-u, expr. osvietiť niekomu r. usmerniť ho na správne uvažovanie, na správne konanie;
otvoril sa mu r., chytil sa, lapil sa r-u, prišiel k r-u, dostal r., expr. chytil r. do hrsti začal rozumne, triezvo uvažovať, konať;
hýbať r-om uvažovať;
pohnúť r-om začať uvažovať;
maj r.! správaj sa rozumne;
nemá r. nespráva sa rozumne;
má r. na mieste správa sa múdro, rozumne;
svoj r. a) o múdrom, rozvážnom človeku, b) o tvrdohlavom človeku;
mať zdravý, čistý r., byť pri dobrom r-e správne, rozumne usudzovať, myslieť, konať;
konať proti zdravému, dobrému r-u nerozumne, bláznivo;
uvažovať s chladným r-om vecne, bez citového zaujatia;
s jasným, triezvym r-om triezvo, rozumne;
ten má (to je) otvorený r., expr. mať r. na pravom mieste o múdrom človeku;
je slabý na r. o duševne chorom človeku;
hovor. expr. treba mu r. (lievikom) nalievať o hlúpom človeku;
hovor. to je r. a) iron. to je hlúpy nápad, nerozumná myšlienka;
b) o veľmi múdrom, šikovnom človeku;
niečo mi prišlo na r. napadlo ma niečo, spomenul som si na niečo;
behá, chodí mi to (stále) po r-e (stále) na to myslím;
poschodilo mi to na r. spomenul som si na niečo, prišiel som na niečo;
po čom im r. chodí! na čo myslia;
(ustavične) má niečo na r-e (ustavične) na niečo myslí;
r. mi nad tým stojí, zastáva, nejde mi to na r. (do r-u) nemôžem to pochopiť

2. mn. č. obyč. v rozumy hovor. výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: Kukali do mapy a trúsili rozumy. (Jégé) Chodil sem-ta, rozdával rozumy. (Švant.) Nepotrebujem si ísť po rozumy do susedov. (Fel.);

rozumový príd. m.

1. týkajúci sa rozumu, súvisiaci s rozumom: r-é vlastnosti, schopnosti, r-á vyspelosť, r. rozvoj dieťaťa;
r-á výchova, r-á činnosť
;

2. riadiaci sa, vedený, usmerňovaný rozumom, rozumný: r. človek, r-á bytosť, r. typ;
r-é poznanie, r-é dôvody, r-é úvahy
;

rozumček, -a muž. r. zdrob. expr. k 1

rozumár, -a muž. r. trochu zastar. človek, ktorý rád rozumuje, premýšľa, mudrlant, rozumkár;

rozumársky príd. m. i prísl. : Díval sa na Elenu s rozumárskym pohŕdaním. (Fr. Kráľ);

rozumárstvo, -a stred.

1. záľuba v rozumovaní, v mudrovaní;

2. zdôrazňovanie rozumových hľadísk v živote, racionalizmus: chladné, poetické r. (Mih.)

rozumieť, -ie, -ejú nedok.

1. (čomu, čo, komu, koho i bezpredm.) postihnúť význam, zmysel niečoho, chápať niečo (najmä reč, slová niekoho): nerozumiem tomu, čo vravíš;
Rozprávali sa len svojou rečou, ktorú sme my nerozumeli.
(Švant.);
nerozumiem ani slova nič;
Ťažko slova rozumieť.
(J. Kráľ) Nerozumiem ja z toho ani mak. (J. Kráľ);
ja ťa (ti) nerozumiem;
Keď auto zastalo, rozumeli, že volá Bertéka.
(Hor.)

Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie (prísl.) kto nedá najavo svoje ťažkosti, tomu nemožno pomôcť.

2. (komu, koho, čomu) mať pre niekoho, pre niečo pochopenie, porozumenie, zmysel: Žije bez srdca, ktoré by mu rozumelo. (Kuk.) Žena ho nijako nemôže rozumieť. (Taj.) Svarínsky rozumie žartu. (Ráz.)

3. (čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom, rozumieť sa do niečoho: Chytajú sa do roboty, ktorej nerozumejú. (Ondr.)

4. (čomu, čo ako; class="sc" /> čím, pod čím čo) chápať, myslieť niečo istým spôsobom, mieniť niečím niečo: Jej muž rozumel to tak, že ak ona umrie prv, plachty nedostane. (Taj.) Slováci pod národnosťou nemohli inú rozumieť, len slovenskú. (Vaj.) Čo tým (pod tým) treba rozumieť? — Týmto slovom sa nemá rozumieť to, čo obvykle. (A. Mat.)

5. (čomu) (v spojení so slovesom nechcieť) nebrať na vedomie, neuznávať niečo, nesúhlasiť s niečím: Doktor nechcel rozumieť jeho úpenlivej prosbe. (Tim.) Ja sa bijem za kus chleba a ty tomu nechceš rozumieť. (Ráz.)

|| rozumieť sa

1. niečo sa rozumie (často v spojení s výrazom samo sebou) je samozrejmé, je jasné: Rozumie sa, že oči všetkých utkveli na nej. (Šolt.) Veď sa to rozumie samo sebou, že urobíme, čo je v našej moci. (Jégé) Samo sebou sa rozumie, (že bude maľovať) olejom. (Vaj.)

2. hovor. (do čoho, čomu) byť v niečom znalcom, odborníkom, vyznať sa v niečom: r. sa do hudby, do literatúry, do varenia, do gazdovstva;
r. sa do politiky;
Rozumel sa tesárčine i trochu kováčstvu.
(Taj.) Ona sa ničomu nerozumie. (Jil.)

expr. r. sa niečomu (do niečoho) ako hus do piva, ako koza petržlenu, ako krava muškátu vôbec sa niečomu nerozumieť, vôbec sa v niečom nevyznať;

3. trochu zastar. (s kým i bezpredm.) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať s niekým, rozumieť si navzájom: Mne sa zdá, že sa vaša dcéra s Levickým rozumie. (Kal.) Hneď po svadbe sa nerozumeli. (Taj.) Rozumeli sme sa dobre. (Švant.)

|| rozumieť si (s kým) zhodovať sa s niekým v názoroch, v záľubách atď., dobre sa znášať: Starý si s Vendelom dobre rozumeli. (Jil.) Vojaci si rozumeli s obyvateľstvom. (Tomašč.)

rozumkár, -a muž. r. expr. kto rád hĺba, premýšľa, obyč. zbytočne a samoúčelne, kto rozumuje, mudruje, mudrlant;

rozumkársky príd. m. i prísl. : r-e reči;
hovoriť r.
;

rozumkárstvo, -a stred. prázdne hĺbanie, mudrovanie

rozumkovať, -uje, -ujú nedok. expr. hĺbať, uvažovať, premýšľať, obyč. zbytočne, samoúčelne, mudrovať, rozumovať: Elenkine reči sú iné, ona rozumkuje. (Šolt.)

rozum príd. m.

1. uplatňujúci v konaní múdru rozvahu, rozum, správajúci sa podľa rozumu: r. človek, r. hospodár, r-é dieťa, r-á bytosť, osoba, r. tvor;

2. podložený múdrou rozvahou, vychádzajúci z múdrej rozvahy: r-é slovo, r-é dôvody, r. úsudok;
r-á životospráva;
r. plán, nápad, r-á rada;
To je rozumná reč
(Kuk.) správna, priliehavá, vhodná;

rozumne prísl.: správať sa, konať r., rozprávať, hovoriť r., žiť r.;

rozumnosť, -ti žen. r. vlastnosť toho, kto je rozum: Vieme, že rozumnosť nie je výlučne k mužským pripútaná. (Šolt.)

rozumovať, -uje, -ujú nedok. hĺbať, uvažovať, premýšľať, obyč. zbytočne a samoúčelne, mudrovať: jalové rozumovanie;
Snáď sa vám reč moja zdá rozumovaním.
(Vaj.)

rozumovec, -vca muž. r. zried. rozumkár: chladnokrvný r. (Vaj.)

rozumový p. rozum

Naposledy hľadané výrazy

1. rozum v Slovníku slov. jazyka