riadiť1 -i nedok.
1. starať sa o riadny chod, priebeh, činnosť niečoho, usmerňovať, spravovať: r. podnik, ústav, družstvo, štát;
r. dopravu
2. viesť, usmerňovať chod niečoho (o mechanizmoch): r-ená strela, r. žeriav
3. správ. viesť (čo premáva, napr. auto);
riaditeľ -a mn. -ia m. kto spravuje, riadi, vedie istý organizačný celok: r. závodu, ústavu, školy;
riaditeľka -y -liek ž.;
riaditeľňa -e ž. kancelária, pracovňa riaditeľa (najmä v škole)
riaditeľný príd. kt. sa dá riadiť: r-á strela
riaditeľský príd.: r. príkaz;