Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „rýchlo” v Slovníku slovenského jazyka

rýchlobežný príd.: tech. r. stroj, motor s veľkým počtom obrátok za minútu;

rýchlobežnosť, -ti žen. r. vlastnosť rýchlobežného stroja, motora

rýchlodoprava, -y žen. r. dopr. rýchla, urýchlená doprava

rýchlokorčuliar, -a muž. r. športovec, ktorý pestuje rýchlokorčuľovanie;

rýchlokorčuliarka, -y, -rok žen. r.;

rýchlokorčuliarsky príd. m.: r-e preteky, r-e družstvo

rýchlokorčuľovanie, -ia stred. druh zimného športu na korčuliach

rýchlolis, -u muž. r. typ. druh tlačiarenského stroja s plochou formou

rýchlomer, -u/-a, 6. p. -e, mn. č. -y muž. r. prístroj ukazujúci rýchlosť motorového vozidla (auta, lietadiel), tachometer

rýchlonohý príd. m. majúci rýchle nohy, rýchlo utekajúci, ponáhľajúci sa: r. jeleň (Škult.);
r. posol (Žáry);
Chromá predbehla rýchlonohých. (Vaj.)

rýchloobrábač, -a muž. r. stroj. pracovník, ktorý zvýšením svojho výkonu pri sústruhu al. inom stroji urýchľuje výrobu

rýchloobrábací, -ia, -ie príd.: tech. r-ie stroje slúžiace na rýchle obrábanie, opracúvanie kovových súčiastok

rýchloopravovňa, -ne, -ní žen. r. dielňa, v ktorej sa predmety opravujú urýchlene, v skrátenom termíne: r. topánok, r. pančúch

rýchlopaľba, -y žen. r. voj. streľba v krátkych a častých intervaloch

rýchlopalný príd. m. voj. majúci schopnosť rýchlo páliť, strieľať: r. guľomet, r-é delo, r-é delostrelectvo

rýchlopis, -u muž. r. zvláštny druh písma pozostávajúceho z ustálených značiek a skratiek na rýchle zaznamenávanie hovorenej reči, stenografia;

rýchlopisný príd. m.: r. záznam

rýchlorastúci, -a, -e príd. m. bot. majúci schopnosť rýchlejšie rásť: r-a tráva, r-e dreviny

rýchlorazenie, -ia stred. ban. rýchla ťažba a rýchle prerážanie banských chodieb

rýchlorazič, -a muž. r. ban. pracovník, ktorý rýchlym prerážaním banských chodieb zvyšuje svoj pracovný výkon

rýchlorezný príd. m. tech. majúci veľkú rezaciu schopnosť, vhodný na rýchle rezanie: r-á oceľ, r-é zliatiny

rýchlo, -ti žen. r.

1. vlastnosť niečoho rýchleho, rýchle tempo, rýchly pohyb, chvat: Rybičky sa rozpŕchli s rýchlosťou blesku. (čaj.) Klára robila všetko so zimničnou rýchlosťou. (Jégé)

2. odb. miera pohybu al. deja v pomere k istej časovej miere: počiatočná r., štartovacia r.;
r. vetra, r. auta, vlaku, r. čítania, r. písma
;

3. aut. zariadenie na regulovanie rýchlosti vozidla i stupeň rýchlosti: prvá, druhá, tretia, štvrtá, spiatočná r.;
zapojiť, zaradiť tretiu r.
;

rýchlostný príd. m. k 3 : r-á páka, r-á skriňa;
r. prevod;
r. rekord

rýchlosústružník, -a, mn. č. -ci muž. r. tech. pracovník, ktorý zvýšením svojho výkonu pri sústruhu urýchľuje výrobu

rýchlotavba, -y, -vieb žen. r. tavba uskutočňovaná rýchlejším tempom

rýchlotavič, -a muž. r. pracovník, ktorý zvýšeným pracovným výkonom pri taviacej peci urýchľuje tavbu

rýchlotoký príd. m. bás. ktorý rýchle tečie, rýchlo tečúci: r. potôčik (Škult.);
r-á riava (Roy)

rýchlotovar, -u muž. r. zásielka, ktorá má byť prepravená urýchlene, rýchlo;

rýchlotovarový príd. m.: r-á doprava

rýchloupínací, -ia, -ie príd.: stroj. r-ie zariadenie slúžiace pri sériovej výrobe na rýchle upínanie opracúvaných výrobkov al. nástrojov

rýchloviazač, -a muž. r. pôdohosp. rýchly viazací stroj

Naposledy hľadané výrazy

1. rýchlo v Slovníku slov. jazyka