Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prijímať” v Slovníku slovenského jazyka

prijímať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) brať si, čo sa dáva al. podáva;
brať si, čo sa udeľuje: p. dary, úplatky, peniaze, vklady;
p. poštu;
p. pomoc, radu;
Je navyknutý prijímať úctu a oddanosť od svojho okolia.
(urb.)

2. (čo) pojímať do seba, pohlcovať, absorbovať: Rastlina prijíma kyslík. — Elektromotor prijíma prúd. — Dunaj prijíma od Devína Moravu. — Zem prijíma do svojho lona naše kosti. (Kuk.)

3. (koho) vítať: p. návštevu, p. hostí;
Keď prišli k nemu o dačo Slováci, prijímal ich okúňavo.
(Taj.)

4. (koho) pripúšťať k sebe (obyč. na úradnú návštevu), poskytovať niekomu rozhovor, audienciu: návštevy (stránky) sa prijímajú v stredu a v piatok;
ustavične samé deputácie prijímať
(Stod.);
Kviko chcel vo svojej vile prijímať najvrchnejšiu čeliadku mesta. (Jaš.)

5. (koho, zried. i čo) brať (do rodiny, na byt, do zamestnania, do verejného zariadenia ap.);
dovoľovať niekomu vstúpiť do nejakej spoločnosti (do organizácie, do školy, do rodiny ap.): čistiareň dnes neprijíma šatstvo na čistenie;
p. žiakov do školy;
p. najlepších pracovníkov za kandidátov, za členov strany;
riaditeľ prijíma a prepúšťa zamestnancov;
Prijímam ťa do mojej družiny.
(Stod.) Učni sa prijímajú len na chovu. (Zúb.) Vasca do práce všade prijímajú vďačne. (Kuk.)

6. (čo) brať na seba ako povinnosť, brať si niečo na starosť: p. rozkazy, záväzky;

7. (čo) brať na vedomie: p. zprávu, zvesť, pozdrav;
Pani prijíma to všetko chladne.
(Kuk.) Zvesti o umieraní známych alebo i príbuzných prijímali sa tupo a bez reptania. (Ondr.)

8. (čo) prejavovať súhlas, súhlasiť s niečím, uznávať, schvaľovať: p. návrh, rezolúciu, podmienky, ponuku;

9. (čo) nadobúdať, dostávať nejaký tvar, podobu, výraz: Neurčité túžby začali prijímať tvary. (Kuk.)

10. cirk. požívať chlieb, príp. i víno pri obrade prijímania;

dok. k 1-9 prijať

|| prijímať sa (o rastlinách) zapúšťať korene, ujímať sa: V takýto chmúrny deň sa priesada rada prijíma. (Vans.);

dok. prijať sa

prijímateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo prijal al. prijíma;
adresát: p. listu, zmenky, daru;
p. krvi
;
lingv. p. jazykového prejavu kto počúva al. číta

Naposledy hľadané výrazy

1. prijímať v Slovníku slov. jazyka