preukaz -u m. doklad obsahujúci dôležité údaje (osob. údaje, oprávnenie, členstvo), legitimácia: občiansky, vodičský p., p. totožnosti
preukázať -že -žu dok.
1. dať najavo, prejaviť: p. lásku, statočnosť, schopnosti
2. urobiť, vykonať v niečí prospech: p. niekomu službu, dobrodenie;
// preukázať sa
1. dokladom dokázať totožnosť, legitimovať sa: p. sa občianskym preukazom
2. ukázať sa (význ. 4): p. sa svojím umením;
preukázateľne prísl.
preukázateľný príd. dajúci sa dokázať, dokázateľný: p-á škoda;
nedok. preukazovať
nedok. preukazovať sa