Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „prebudiť” v Slovníku slovenského jazyka

prebudiť, -í, -ia dok.

1. (koho) vytrhnúť zo spánku, z mdlôb, prebrať, zobudiť: p. niekoho zo spánku;
Prebudil ho hukot voza.
(Tim.)

2. (koho, koho z čoho) vytrhnúť, vyrušiť, vymaniť z intenzívne prežívaného duševného stavu;
prebrať: Z toho strnutia prebudili ju jeho pery. (Kuk.) Z dlhého zamretia prebudil Stanislava ostrý bôľ. (Vaj.)

3. (čo, pren. i koho) podnietiť u niekoho niečo, spôsobiť vznik niečoho: Život mladej generácie prebudil v ňom národné povedomie. (Vlč.) Oheň prebudil čudnú žiaru v jeho očiach. (Hor.);
pren. Tonka v škole národne prebudili (Taj.) urobili ho uvedomelým;

nedok. prebúdzať, -a, -ajú

|| prebudiť sa

1. zobudiť sa, prebrať sa zo spánku al. z mdlôb, precitnúť: I v noci prebudí sa od starostí. (Kuk.);
pren. Príroda sa prebudila (Jil.) na jar.

2. prebrať sa, vymaniť sa z intenzívne prežívaného stavu, precitnúť: Kráľ sa prebudil zo zamyslenosti. (Kal.) Prebudil sa z pokory. (Pláv.)

3. (v kom) objaviť sa, vzniknúť, povstať: V Katici prebudil sa cit ľúbosti. (Tim.) V Mikušovi prebudilo sa svedomie. (Hor.) Prebudila sa v ňom láska. (Krno);

nedok. prebúdzať sa

Naposledy hľadané výrazy

1. prebudiť v Slovníku slov. jazyka