pozorovateľ -a mn. -ia m. kto niečo pozoruje: meteorologický p., objektívny, kritický p., voj. vojak určený na pozorovanie (úseku terénu);
práv. osoba, stránka zúčastnená na istom rokovaní bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať;
pozorovateľka -y -liek ž.;
pozorovateľňa -e ž. miesto na pozorovanie: vojenská p.
pozorovateľný príd. kt. sa dá pozorovať: p-é zmeny organizmu
pozorovateľský príd.: p-á veža