Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pozorovať” v Slovníku slovenského jazyka

pozorovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) so zvýšeným záujmom, pozorne sa na niekoho al. na niečo dívať;
všímať si;
striehnuť na niekoho, na niečo: p. niekoho al. niečo s napätím, so zatajeným dychom, uprene;
Jonáška pozoruje ženy jastrivým pohľadom.
(Laz.) So zvláštnym záujmom pozoroval moju prácu. (Zúb.) Oberačka sa konečne začala. Dychtivo pozorujem každú podrobnosť. (Al.) S trpkosťou i s obdivom pozoroval to staré stvorenie, ako celé dni posluhuje cudzím. (Urb.) Četníci zastavovali autá, prehliadali batožiny, pozorovali železničiarov. (Jil.)

2. (čo, koho) sústredene vnímať, sledovať so zámerom poznať niečo, získať vedomosti o niečom: p. prírodu, p. fyzikálne javy, p. pokusné zvieratá;
lek. p. pacienta sledovať vývin al. priebeh jeho choroby, účinky liekov ap.;
p. niečo voľným okom, mikroskopom,

3. (čo i so spoj. že) zisťovať, badať, uvedomovať si: U primitívnych národov pozorujeme veľkú populačnú schopnosť. (Smrč.) Pozoruje už dlhší čas zmenu na pani majstrovej. (Zúb.) Kľačí a nepozoruje, čo sa dookola robí. (Kuk.) Pozoroval, že celá bibliotékainternacionálny ráz. (Vaj.) Keď chvíľu uháňal, pozoroval, že kôň ustáva. (Jégé) Pozoroval som, že keby ženy volili, šlo by to istejšie a rezkejšie. (Taj.);
neos. Nepozorovať na ňom ani najmenšieho hnevu. (Kuk.)

4. zastar. (na čo i so spoj. aby) dávať pozor na niečo, venovať pozornosť niečomu: (Báťa) bol tichý a pozoroval cestu. (Šolt.) Ona pozoruje na každé slovo. (Vaj.) Pozoruj si, aby ťa neobkradli. (Kuk.)

pozorovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo pozoruje, kto si niečo všíma: nezaujatý, nestranný, objektívny p.;
bystrozraký p.
(Vlč.);
kritický p. (Vaj.);
povrchný p. kto si niečo všíma len povrchne;
Domenico je znamenitým pozorovateľom ľudskej duše. (Hruš.) Bystrejší pozorovatelia v meste vedeli, že (továreň) vyrábala aj otravný plyn. (Letz);

práv. osoba zúčastnená napr. na rokovaní, na konferencii ap. bez práva aktívne zasahovať;

voj. vojenská osoba určená na pozorovanie istého úseku;

pozorovateľka, -y, -liek žen. r.;

pozorovateľský príd. m.

1. vlastný pozorovateľovi: p-é schopnosti , p-é nadanie;

2. určený pre pozorovateľa: p-á veža;
včel. p. úľ sklený úľ na pozorovanie včiel

pozorovateľňa, -ne, -ní žen. r. budova, obyč. vežovitej konštrukcie, z ktorej sa pozoruje okolie: vojenská p., požiarna p.

pozorovateľný príd. m. dajúci sa pozorovať, ktorý možno pozorovať: p. jav, p-é zmeny;
sotva (ledva) p.
minimálny;
Ledva pozorovateľný vetierok kolimbal strapaté konopné hlávky. (Vaj.);

pozorovateľne prísl.;

pozorovateľnosť, -ti žen. r.: p. javov

Naposledy hľadané výrazy

1. pozorovať v Slovníku slov. jazyka