Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pozor” v Slovníku slovenského jazyka

pozor1, -u, 6. p. -e muž. r.

1. v spojení dať, dávať pozor (na koho, na čo, bezpredm., so spoj. class="b0">aby i so spoj. class="b0">či )

a. venovať pozornosť niečomu, pozorne, s pozornosťou sledovať niečo: dávať p. na výklad učiteľa;
(Maco) bol spoly hluchý. Zopakoval som otázku. On dával pozor na ústa.
(Taj.) Daj pozor na takt (pri hraní)! (Jes.) Daj pozor, čo ti poviem! (Bedn.) Dávali pozor, čo sa okolo nich robí. (Kal.) Sadla si a dávala pozor, ako to robím. (Janč.)

b. byť opatrný, obozretný, prejaviť, prejavovať opatrnosť, ostražitosť, aby sa niečo nestalo: dávať (si) dobrý, lepší, veľký, pilný p. na niečo;
Musíme dávať sakramentský pozor na túto trať.
(Tat.);
dávať si p. na svoje veci, dávať si p. na seba, na svoje zdravie;
dávať si p. na jazyk, na ústa, na reči, na každé slovo
opatrne, rozvážne sa vyjadrovať;
(Janko) si už dáva pozor, odkedy sa okúpal v mlynskom náhone. (Ráz.-Mart.) Treba si dávať pozor, či sa nezjaví horár alebo revírnik. (Zúb.) Svetlo oslepovalo oči a bolo treba dávať pozor, aby som sa na dvore o niečo nepotkol. (Tomašč.)

mať sa na pozore (pred niekým, pred niečím) byť opatrný;

c. mať dozor nad niekým al. nad niečím, dohliadať, dohliadnuť na niekoho al. na niečo, strážiť niekoho al. niečo: dávať p. na deti;
Veliteľ rozkázal dôstojníkom, aby dávali na vojakov pozor.
(Tomašč.) Vtedy v škole iba „dával pozorniekto a on (učiteľ) komponoval. (Taj.) Dám vám pozor na kufor, aby nikto nevrážal doň. (Gab.) Pozri, koľko bicyklov, dá sa k nim priplichtiť, nedávajú na ne pozor. (Žáry)

2. voj., šport. druh postoja, pri ktorom je telo vzpriamené, napäté: stáť, byť v p-e, postaviť sa do p-u;
niž hovor. hodiť sa do p-u;
Pri piesni vstávali, vrážali sa do pozoru a salutovali.
(Bedn.);
Pozor! povel na zaujatie postoja „pozor“

stáť pred niekým v p-e (obyč. vo vzťahu podriadených k nadriadeným) prejavovať niekomu (prepiatu) úslužnosť, rešpektovať ho: Ukrutný boháč. Tisícky ľudí naňho pracuje. A gubernátor stojí pred ním v pozore. (Jes-á)

3. zastar. pozornosť: obrátiť pozor na kmeňovitosť nášho národa (Štúr);
obrátiť na seba pozor vládnej stránky (Lask.);
Prvé tri (diela) sú hodné pozoru (Vlč.) povšimnutia.

pozor2, -u muž. r. trochu zastar. pohľad, výraz očí;
výzor: pyšný p. (Kal.);
mládenec hrdého p-u (Urb.);
starší pán ustatého p-u (Ráz.);
Obrátim sa k zrkadlu, uprúc na seba skúmavý pozor. (Tim.) Radosť mu svietila z pozoru. (Kuk.) Kata je pekná, takto na pozor ani jedna dievka v dedine sa jej nevyrovná. (Tim.)

pozor3 cit. vyjadruje

a. výzvu na vzbudenie, sústredenie pozornosti: Pozor! Pozor! — Prosíme pozor! — Pozor začíname!

b. varovanie pred nebezpečenstvom, nabádanie k opatrnosti: Pozor na vlak! — Pozor, vysoké napätie! — Pozor sklo! — Pozor, otecko, porežete sa! (Jil.) Maurizio vykríkol: „Pozor, bicykel! “ (Žáry) Dievka moja, s pánmi pozor! (Vaj.) buď opatrná v styku s nimi A vonku pozor, aby ste sa do niečoho nezaplietli (Žáry) buďte opatrní.

pozor na zadné kolesá napomenutie počínať si rozvážne, neprenáhliť sa

pozorávať, -a, -ajú dok. (čo) postupne (viac polí, lúk, medzí ap.) zorať: p. pažite (Urbk.)

pozorlivý príd. m. kniž. zastar. pozorný, opatrný: p-é oči (Kuk.);
Buď pozorlivý! (J. Kráľ);

pozorlivo prísl.;

pozorlivosť, -ti žen. r. (Šolt.)

pozornosť, -ti žen. r.

1. napäté sústredenie mysle na nejaký predmet: sústrediť, napäť, zbystriť p.;
sledovať niečo s p-ou;
počúvať s p-ou
(Tim.) pozorne;
Učitelia zbadajú jeho nadanie, bystrosť a živú pozornosť. (Al.)

2. zvýšený záujem o niekoho al. o niečo: budiť (vzbudiť), pútať (upútať) všeobecnú p.;
priťahovať (pritiahnuť), zaujímať (zaujať) niečiu p.;
obrátiť p. na niečo al. na niekoho;
odvrátiť p. od niečoho al. od niekoho;
venovať niekomu al. niečomu (zvýšenú) p.;
tešiť sa (veľkej) p-i;
byť (stať sa) stredom (stredobodom) p-i;
nič neujde jeho p-i
všetko si všimne, o všetko sa zaujíma;

3. opatrnosť, ostražitosť: stúpať s p-ou;
Ticho a s pozornosťou vytiahol revolver.
(Vaj.) Znásobenej pozornosti profesorského sboru môžeme ďakovať, že sa podvod nepodaril. (Al.)

4. úslužnosť, ochota, zdvorilosť: zahrnovať (zahrnúť) niekoho p-ou;
je samá p.
je veľmi pozorný;
Sárina pozornosť a pohostinstvo boli naozaj skvelé. (Vám.)

5. čin svedčiaci o niečej náklonnosti al. zdvorilosti;
vec darovaná ako prejav náklonnosti, zdvorilosti ap.: malá, drobná p.;
tisíckorunové pozornosti
(Fab.)

pozor príd. m.

1. napäto. sústredene sledujúci niečo: p. poslucháč, p. čitateľ;
Znelo to ako hudba, na ktorej človek lipne celým svojím pozorným sluchom.
(Jes.) Pozorným okom sprevádzala každé hnutie. (Škult.)

2. opatrný, obozretný;
ostražitý: Pozorný a obozretný Jablonský neváhal vložiť veľké sumy do rúk podujímavého človeka. (Vaj.) Strhla by sa zvada, keby nie strážnik, vždy pozorný. (Kuk.)

3. úslužný, ochotný, zdvorilý, gavaliersky: Muž je ku mne veľmi pozorný. (Bedn.) Peter hrá elegantného, pozorného, jemného gentlemana. (Stod.);

pozorne prísl.: počúvať p.;
správať sa k niekomu p.

pozorovací, -ia, -ie príd. m.

1. určený na pozorovanie: p. prístroj;
p-ia stanica;
p-ie oddelenie
napr. v psychiatrickej liečebni (na pozorovanie pacienta), na súde (na pozorovanie obžalovaného vo vyšetrovacej väzbe) ap.;

2. p-ia schopnosť schopnosť pozorovať;
p. talent mimoriadna schopnosť, nadanie všímať si veci okolo seba

pozorovanie, -ia stred. sústavné, cieľavedomé sledovanie nejakého javu zmyslami, najmä opticky: vedecké p., astronomické p., klinické p.;
opt. monokulárne p. jedným okom (cez jeden okulár), binokulárne p. oboma očami (cez dva okuláre);
psych. subjektívne p. skúmanie seba, introspekcia

pozorovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) so zvýšeným záujmom, pozorne sa na niekoho al. na niečo dívať;
všímať si;
striehnuť na niekoho, na niečo: p. niekoho al. niečo s napätím, so zatajeným dychom, uprene;
Jonáška pozoruje ženy jastrivým pohľadom.
(Laz.) So zvláštnym záujmom pozoroval moju prácu. (Zúb.) Oberačka sa konečne začala. Dychtivo pozorujem každú podrobnosť. (Al.) S trpkosťou i s obdivom pozoroval to staré stvorenie, ako celé dni posluhuje cudzím. (Urb.) Četníci zastavovali autá, prehliadali batožiny, pozorovali železničiarov. (Jil.)

2. (čo, koho) sústredene vnímať, sledovať so zámerom poznať niečo, získať vedomosti o niečom: p. prírodu, p. fyzikálne javy, p. pokusné zvieratá;
lek. p. pacienta sledovať vývin al. priebeh jeho choroby, účinky liekov ap.;
p. niečo voľným okom, mikroskopom,

3. (čo i so spoj. že) zisťovať, badať, uvedomovať si: U primitívnych národov pozorujeme veľkú populačnú schopnosť. (Smrč.) Pozoruje už dlhší čas zmenu na pani majstrovej. (Zúb.) Kľačí a nepozoruje, čo sa dookola robí. (Kuk.) Pozoroval, že celá bibliotékainternacionálny ráz. (Vaj.) Keď chvíľu uháňal, pozoroval, že kôň ustáva. (Jégé) Pozoroval som, že keby ženy volili, šlo by to istejšie a rezkejšie. (Taj.);
neos. Nepozorovať na ňom ani najmenšieho hnevu. (Kuk.)

4. zastar. (na čo i so spoj. aby) dávať pozor na niečo, venovať pozornosť niečomu: (Báťa) bol tichý a pozoroval cestu. (Šolt.) Ona pozoruje na každé slovo. (Vaj.) Pozoruj si, aby ťa neobkradli. (Kuk.)

pozorovateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto niečo pozoruje, kto si niečo všíma: nezaujatý, nestranný, objektívny p.;
bystrozraký p.
(Vlč.);
kritický p. (Vaj.);
povrchný p. kto si niečo všíma len povrchne;
Domenico je znamenitým pozorovateľom ľudskej duše. (Hruš.) Bystrejší pozorovatelia v meste vedeli, že (továreň) vyrábala aj otravný plyn. (Letz);

práv. osoba zúčastnená napr. na rokovaní, na konferencii ap. bez práva aktívne zasahovať;

voj. vojenská osoba určená na pozorovanie istého úseku;

pozorovateľka, -y, -liek žen. r.;

pozorovateľský príd. m.

1. vlastný pozorovateľovi: p-é schopnosti , p-é nadanie;

2. určený pre pozorovateľa: p-á veža;
včel. p. úľ sklený úľ na pozorovanie včiel

pozorovateľňa, -ne, -ní žen. r. budova, obyč. vežovitej konštrukcie, z ktorej sa pozoruje okolie: vojenská p., požiarna p.

pozorovateľný príd. m. dajúci sa pozorovať, ktorý možno pozorovať: p. jav, p-é zmeny;
sotva (ledva) p.
minimálny;
Ledva pozorovateľný vetierok kolimbal strapaté konopné hlávky. (Vaj.);

pozorovateľne prísl.;

pozorovateľnosť, -ti žen. r.: p. javov

pozoruhodný príd. m.

1. zasluhujúci povšimnutie, zaujímavý, neobyčajný: pozoruhodná, originálna vec (Al.);
pozoruhodný, nevšedný, zarážajúci prípad (Karv.);
Pozoruhodné sú rozmery Milkovho hrobu. (Mráz) Nič pozoruhodného nestalo sa v dedine. (Tim.)

2. význačný, veľmi dobrý, vynikajúci: p-é dielo;
p-é výsledky, p. výkon;
p-é vedomosti
(Chorv.);
p-é hodnoty (výtvarného diela) (Al.);

pozoruhodne prísl.;

pozoruhodnosť, -ti žen. r.

1. vlastnosť niečoho pozoruhodného;

2. pozoruhodná vec

Naposledy hľadané výrazy

1. pozor v Slovníku slov. jazyka