|
postoj, -a muž. r. 1. držanie tela pri státí, póza: (meniť) p. tela;
nehybný p.;
útočný, obranný p.;
Zaujal mimovoľne postoj vojenského postrehu. (Gráf) Šesť četníkov uvoľnilo napätý postoj. (Jaš.) Mužovia vzali štíty a meče a zaujali bojový postoj. (Jégé) Chytil jednou rukou Devána okolo krku, aby mal pevný postoj. (Zgur.);
tel. spôsob, ako cvičenec stojí: základný p.;
2. vzťah, pomer k niečomu, stanovisko: uvedomelý, socialistický p. k práci;
p. k životu;
(zaujať) správny, kladný, kritický, negatívny, odmietavý, nepriateľský p. k niekomu, k niečomu;
zmeniť svoj p.;
uzavretý postoj k svetu (Vám.);
Vážnosť veci si vyžadovala chlapský postoj (Zúb.) mužné, priame stanovisko. |
