Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „pocit” v Slovníku slovenského jazyka

pocit, -u muž. r.

1. psych. najelementárnejší zmyslový zážitok, v ktorom sa odráža jednotlivá vlastnosť predmetu al. javu skutočnosti: p. hladu, farebný p.;
zmyslové p-y
;

2. citový zážitok: p. radosti, hrôzy, nenávisti, pomsty, bolesti, strachu, hanby;

3. neurčitý zážitok, tušenie: čudné p-y;
má p. že sa dačo stane
;

4. uvedomovanie si, vedomie dačoho: p. zodpovednosti, bezpečnosti, menejcennosti, istoty, viny, p. vďačnosti, úcty, zbaviť sa p-u neistoty;
S pocitom previnenia pozrel na Betku.
(Gráf);

pocitový príd. m.

počít1, -a, mn. č. -e muž. r. odb. prístroj na počítanie: p. kilometrov (napr. v aute)

počítač2, -a, mn. č. -i muž. r. kto počíta (napr. výrobky);

šport. človek určený na zaznamenávanie trestných bodov pri hre

počítací, -ia, -ie príd. m. súvisiaci s počítaním: p. stroj slúžiaci na počítanie;
p-ia jednotka jednotka pre počítanie

počítadlo, -a, -diel stred.

1. pomôcka na názorné učenie počtov, stojan s radmi farebných guľôčok;

2. stroj, prístroj, zariadenie na počítanie: elektrické p., automatické p., logaritmické p.;
kilowattové p.
;

počítadlový príd. m.: p-á metóda

počítanie, -ia stred. vykonávanie počtových úkonov, rátanie: cvičenie v p-í;
úsudkové p.

počít1, -a, ajú nedok.

1. (koho, čo) zisťovať počet, množstvo, rátať: p. peniaze, p. žiakov;
Počíta dni do Vianoc.
(Tim.) Paholci počítali, koľko to činí. (Taj.);
p. niečo na tucty, na stovky, na tisícky vo veľkom množstve

dostať nepočítaných bitku;

2. (čo i bezpredm.) vykonávať počtové úkony, rátať: deti sa učia p.;
p. do sto, p. na prstoch, v hlave, na papieri, p. spamäti, p. príklad, rovnicu
;

3. (koho, čo kam) zahrnovať, brať do počtu, započítavať, zaraďovať niekam, rátať: Zdá sa mi, že i mňa počítate medzi tých pánov. (Jégé) Aj vás počítame k nim. (Barč)

4. (s kým, s čím, zastar. i na koho, na čo) brať do úvahy niekoho, niečo, prihliadať k niečomu, rátať s niekým al. niečím: p. so všetkými okolnosťami (Urb.);
So mnou už nepočítajú. (Mor.) Porátajme, s kým možno počítať. (Heč.) Musíme s tým počítať, že i nepriateľ strieľa. (Tomašč.) Počítal i s možnosťou, že ho môžu v bráne zastaviť. (Jégé) Otázka je, či (cisár) môže na nás počítať. (Jégé) Vždy môžeš počítať na moju pomoc. (Tim.)

p. s každou korunou, s každým halierom dobre hospodáriť, šetriť;
p. s každou minútou využívať čas;

5. mieniť, uvažovať, kalkulovať, rátať: Počítali, že nebudem vládať stáť na nohách. (Zúb.) Ľudia v tom prípade zle počítajú. (Švant.)

6. (koho za čo) pokladať, považovať, mať: Sedliaka (nechceli) počítať za skutočného človeka. (Jégé)

7. (čo komu, za čo) považovať istú peňažnú sumu, účtovať, rátať: Za tovar počítal viac, ako (bol hoden). (Jégé);
hovor. Čo počítate za meter, za kilo? koľko stojí?;
p. niekomu vysoké úroky, vysoké, nájomné;
draho, lacno niekomu niečo p.
(napr. ušitie šiat al. iné remeselnícke práce);

8. (čo komu za čo, k čomu) prisudzovať: nepočítaj mu to za chybu, za vinu;
to sa mu počíta k dobru
;

9. kniž. zried. (čo, len v spojení s číselnými výrazmi) mať, obsahovať: Dedinka počíta čosi okolo 50 čísel.

10. kniž. v predl. výrazoch počítajúc do toho, zried. i v to vyjadruje spolupatričnosť niekoho s niekým al. niečoho s niečím, spolu s: materiálnosť celej prírody, počítajúc do toho (v to) aj človeka;
od Skalice po Vrbové, počítajúc do toho i Myjavu
;

dok. k 1 spočítať, k 2 vypočítať

|| počítať sa zaraďovať sa niekam, medzi niekoho, rátať sa: Nikdy sa nepočítal medzi statne urastených chlapov. (Fig.) Počíta sa medzi prvé. (Podj.)

počít2, -a, -ajú dok. (čo)

1. všetko al. veľa všeličoho poprečitovať, prečítať: Ona mnoho počítala. (Vaj.) Počítali fúru novín. (Zgur.)

|| počítať (si) istý čas, trochu čítať: Pobehal, počítal (noviny) a odložil. (Taj.) Trochu počítať v nej (knižtičke), polistovať. (Jes.) Počítal si v knihe. — Chvíľu so počítal pred spaním.

počítateľný príd. m. odb. ktorý možno počítať: p-é predmety

počítavý príd. m. zastar. ktorý počíta, rozvažuje;
vypočítavý: Tereza bola rozumná a počítavá osoba. (Jégé);
p. a rozvažujúci mozog (Gráf);

počítavosť, -ti žen. r. zried. rozvážnosť: Naša triezvosť a počítavosť. (Hviezd.)

pocít, -i, -ia dok.

1. (čo) mať určitý zmyslový zážitok, mať pocit: p. úder, bolesť, vôňu, teplo, zimu, chlad;
p. hlad;
Zatúžil pocít znova tvoje objatie.
(Mih.)

2. (čo) zažiť nejaký citový zážitok: p. k niekomu náklonnosť, odpor;

3. (čo i so spoj. že) uvedomiť si, vybadať: Matiáš pocítil, že to nie je žart. (Kal.) Pocítil, že totka je zas mäkká, prístupná. (Kuk.)

4. (čo) zniesť na sebe dôsledky, účinok dačoho, zakúsiť, okúsiť: opatrenia vlády pocítia spotrebitelia;
p. následky vojny;
Pocítila celú váhu jeho hnevu.
(Vaj.) Pracujúci ľud si už uvedomil svoju silu. A v Rusku ju dal pánom veru dôkladne aj pocítiť! (Zúb.)

pocítil to na sebe, na vlastnej koži skúsil, zažil, prežil (obyč. niečo nepríjemné);

nedok. pociťovať, -uje, -ujú

počitok, -tku muž. r. (čes.) psych. zastar. pocit

počitovať, -uje, -ujú nedok. zastar. (koho, čo) počítať, rátať: počitajúc i seba k fare (Tim.);
Slováci, počitajúci do dvoch miliónov duší. (Vlč.) Dielo to počitujem k literatúre slovenskej. (Dobš.)

Naposledy hľadané výrazy

1. pocit v Slovníku slov. jazyka