Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „plat” v Slovníku slovenského jazyka

plat, -u muž. r. pravidelná peňažná odmena za sústavne vykonávanú prácu, mzda: mesačný, ročný p., hrubý, čistý, základný p., záloha na p.;
vysoký, nízky p.;
žobrácky p.
veľmi malý;
zvýšiť, znížiť p.;
Stiahli mi z platu päťdesiat korún.
(Tim.);

platový príd. m.: p. zákon, p-á úprava, p-á stupnica, p-á trieda, p-é podmienky;
udelili sa zamestnancom platové postupy
(Heč.);

platove prísl.;

platík, -a muž. r. zdrob. expr.

plát, -u muž. r. väčší, tenší plochý kus niečoho: p-y zeme, tenké oceľové p-y;
Z tvári visela mu nespokojnosť ako pláty strhanej kože.
(Urb.);

plátok1, -tka/-tku muž. r. zdrob. : p. papiera, staniolové p-y

pláť, plá, plajú nedok. bás. horieť plameňom, plápolať, planúť: Nač tu pre jediného človeka plá desať lámp? (Smrek);

pren. žiariť: Tvár mu plála plameňom. (Vaj.) Ohnivo plajú klince. (Ráz.)

platan, -a/-u muž. r. druh cudzokrajného mohutného listnatého stromu;
bot. p. východný (Platanus orientalis), p. západný (P. occidentalis);

platanový príd. m.: p. list, p-é stromoradie

plát, -a, -ajú nedok. (čo) zašívať al. sceľovať, pokrývať diery (záplatami), látať: p. zásteru, košeľu, vrecia, krpce;
p. hrnce, p. strechu;
Halena i nohavice miestami sú i plátané.
(Kuk.);

pren. expr. núdzovo nahrádzať, zaokrývať najsúrnejšiu potrebu, nedostatok, látať: Lámu si hlavu, na ktorom kraji plát, podopierať. (Kuk.) Nemci potrhali a teraz sa napráva a pláta. (Heč.);

opak. plátavať, -a, -ajú;

dok. zaplátať, poplátať

platba, -y, -tieb žen. r. obch. platenie: p. za tovar, účel p-y, p. v hotovosti, vymáhať p-y

platca, -u, mn. č. -tci/-ovia muž. r. kto uskutočňuje, realizuje platbu, platiteľ

plateau p. plató

platebný, správ. platobný

platec, -tca muž. r. nár. platca, platiteľ (Tim.)

plátence, -a stred. hovor. expr. plátno, plátenko (Podj.)

plátenkár, -a muž. r. zastar. kto vyrába al. predáva plátno, plátenník;

plátenkárka, -y, -rok žen. r.;

plátenkársky príd. m.;

plátenkárstvo, -a stred. plátenkárske remeslo

plátenko p. plátno

plátenky, -niek žen. r. pomn. hovor. plátenné šaty, nohavice al. topánky

plátenník, -a, mn. č. -ci muž. r. zastar. kto vyrába al. predáva plátno, plátenkár: I plátenníci vyťahujú svoje šiatre. (Ráz.);

plátenníčka, -y, -čok žen. r.;

plátennícky príd. m.: p. cech;

plátenníctvo, -a stred. plátennícke remeslo

plátenný p. plátno

platforma, -y, -riem žen. r.

1. východisko, základňa: politická, teoretická p., idealistická, ideová, ideologická p., vedecká p., p. spoločenského programu, stáť na spoločnej p-e;

2. zastar. plošina

platičitý [vysl. -ty-] príd. m. chem. obsahujúci platinu v istom pomere: kysličník p.

platidlo, -a, -diel stred. prostriedok na platenie, napr. peniaze: zákonné, papierové p., medzinárodné p., cudzozemské p.

platík p. plat

platina [vysl. -ty-], -y žen. r. chem. drahý kov striebrobielej farby, prvok (zn. Pt);

platinový príd. m.

1. z platiny: p. téglik, p. prsteň, p-á dýza, p-é elektródy;
p-é kovy
vyskytujúce sa spolu s platinou;

2. striebrobiely ako platina: p-á farba, p-é vlasy

platinovať [vysl. -ty-], -uje, -ujú nedok. i dok. (čo) pokrývať, pokryť tenkou vrstvou platiny: p. kovy

plat1, -í, -ia nedok.

1. (čo, čím, za čo, zried. od čoho i bezpredm.) dávať peniaze za nejaké hodnoty, za tovar, za prácu a pod: p. splátky, poplatky, príspevky, nájomné, daň, poistné, členské, árendu, p. v naturáliách, v hotovosti, šekom, p. obilím, p. za tovar, za byt, za stravu, p. od ušitia;
Priatelia buďme, dlhy si plaťme
(prísl.) aj priatelia musia vyrovnávať dlhy;
pren. za ten omyl draho platí znáša následky, pyká

Skúpy draho platí (prísl.) skúposť sa nevypláca;
Ľahko by mohol kožkou zaň platiť (Sládk.) doplatiť životom

2. (koho, komu i bezpredm.) dávať dakomu plat, odmenu za prácu, vydržovať niekoho za mesačný plat: p. zamestnancov, robotníkov;
dobre, zle p., p. si šoféra
;

opak. platievať, -a, -ajú;

dok. zaplatiť, vyplatiť

plat2, -í, -ia nedok.

1. (o peniazoch) mať hodnotu: Vieš, čo platí jeden dolár? (Tim.)

2. mať platnosť, byť uznávaný, platný, záväzný: tento názor, zásada platí všeobecne;
zákon, definícia platí;
predpisy platia;
Ba vaše slovo viac platí nežli mojich sto.
(Kal.) Teraz najviac platil u Adama Bešeňovského Peter Barina. (Kal.);
hovor. platí je dohovorené;

3. (za koho) byť uznávaný, pokladaný za niekoho: platí za dobrého odborníka;

4. (komu, pre koho, o kom, o čom) byť určený niekomu, vzťahovať sa na dakoho, na dačo, týkať sa niekoho, niečoho: výčitka, napomenutie platí práve jemu;
to platí aj o spomenutej básni;
pre nich to neplatí;
Nevesta nepočúva, nevie, či to jej platí.
(Tim.)

platiteľ, -a, mn. č. -lia muž. r. kto platí, platca;

platiteľka, -y, -liek žen. r.;

platiteľský príd. m.

plátkovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. ovoc. štepiť koso zrezaný vrúbeľ priložením na podobne zrezanú bočnú plochu pníka: p. stromy;

2. tech. prikladať, klásť tenkú vrstvu, plátok na povrch kovu: nože plátkované tvrdým kovom

platňa, -ne, -ní žen. r.

1. tenšie ploché teleso, pri ktorom prevláda dĺžka a šírka nad hrúbkou (obyč. nie z dreva): zinková, liatinová, pancierová, oceľová, plechová p.;
Prsteň zacvendžal na mramorovej platni.
(Tim.);
odb. fotografická p.;
gramofónová p.
disk s nahratým zvukom, melódiou;

anat. tenká membrána (lamina);

2. liatinová časť na vrchu sporáka, na ktorej sa varí: variť, piecť na p-i;

platňový príd. m.: p. rám, pás;

platnička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

1. malá platňa: vosková, zlatá p.;
bronzovými platničkami vybíjaný remeň
(Fig.);

2. lek. a) chrupkový plochý útvar uložený medzi stavcami chrbtice (lamella);
b) chrupková časť viečka (tarsus);
vysunutá p. (chrbtice);
krvné p-y ploché útvary v krvi (trombocyty);

platničkový príd. m.: p. varič

platne p. platný

Naposledy hľadané výrazy

1. plat v Slovníku slov. jazyka