I. spoj. priraď. vyj. (mierny) odporovací vzťah, ale: vykloní sa, no pre hmlu nevidí;
skromné, no dobré jedlo;
usiluje sa, no (jednako) nestačí
II. čast.
1. uvádza výpoveď a dodáva jej rozlič. hodnotiace odtienky: no dobre, no pravdaže, no tak vidíš;
chceš? – no, čo ja viem;
no, pochlapil si sa;
i no, no, nono (pri chlácholení): no, no, netreba sa hneď hnevať;
i nože, nolen vyj. pobádanie: nože mi pomôž! nolen ešte pridajte!
2. hovor. expr. ako samostatná výpoveď vyj. súhlas, áno, pravdaže, tak: si spokojný? – no! no nie? ako dôvetok pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), pravda: urobíme to, no nie?
● expr.: no toto! výraz údivu al. rozhorčenia;
no a? (v replike) sú nejaké námietky? no zbohom! výraz rezignácie;
že len no, až no veľmi (dobre)
III. cit.
1. i nono vyj. pohrozenie: nono, to nesmieš!
2. vyj. povzbudzovanie, výzvu ap.: no! súri ho otec
noblesa -y ž. jemnosť, elegancia, vznešenosť: správať sa, vystupovať s n-ou;
noblesne prísl.;
noblesnosť -i ž. noblesa
noblesný príd.: n-é pohyby, správanie;
noc -i ž. čas medzi západom a východom slnka, op. deň (význ. 2): tmavá, hviezdnatá n.;
v n-i za tmy;
spať celú n., túlať sa po n-iach;
byť, ostať niekde na, cez n.;
→ polárna n.;
→ biele n-i;
Veľká n. kresť. sviatok zmŕtvychvstania Krista;
dobrú n.! pozdrav
● čierny ako n. úplne;
vo dne v n-i, dňom i n-ou;
od rána, od svitu do n-i celý deň;
nemať → dňa ani n-i;
nôcka -y -cok ž. zdrob. expr.
nocľah -u m. ubytovanie na noc (mimo domova); prenocovanie: hľadať, poskytnúť n.
nocľaháreň -rne ž. ver. miestnosť, budova na hromadné prenocovanie: turistická n.
nocľažnica -e -níc, nocľažníčka -y -čok ž.
nočníček -čka m. zdrob.
noetička -y -čiek ž.;
noetický príd.;
noeticky prísl.
noha -y nôh ž.
1. celá dolná končatina živých tvorov, pomocou kt. sa pohybujú, stoja, al. len jej koncová časť od členka: dieťa už stojí na n-ách, pes má štyri n-y;
mať veľkú, malú n-u veľké, malé chodidlo;
ploché n-y;
k n-e zbraň! voj. povel
2. podpera na predmete pripomínajúca dolnú končatinu: n. stola, postele
3. v (bot.) názvoch rastlín: vtačia n., kozia n.
● n-y ako stĺpy silné, rovné;
beží, uteká, ako, čo mu n-y stačia rýchle;
mať n-y do o zakrivené do oblúka;
mať n-y do iks zakrivené dovnútra;
(deti sú) → samá ruka, samá n.;
pliesť sa, motať sa niekomu (po)pod n-y zavadzať;
ledva ho n-y nesú ťažko kráča; je ustatý;
vliecť, ťahať n-y za sebou ťažko kráčať;
→ drať si n-y nadarmo;
(ani) n-u nevytiahnuť z domu a) nikam nejsť b) byť domased;
byť celý deň na n-ách;
n-y si necítiť byť ustatý (od chôdze, státia);
vstať → ľavou n-ou (z postele);
expr. → dostať n-y;
byť → jednou n-ou v hrobe;
vziať, brať n-y na plecia d(áv)ať sa na útek;
div že z nôh nespadol, skoro z nôh spadol bol veľmi prekvapený, zdesený ap.;
(všetko,) čo má ruky a n-y všetci (schopní);
všetko je na n-ách je tam zhon, ruch;
→ stratiť zem, pôdu pod n-ami;
horí mu → pôda pod n-ami;
→ hádzať niekomu polená pod n-y;
obrátiť (niečo, všetko) → hore n-ami;
→ žiť na veľkej, na vysokej n-e;
žiť na → voľnej n-e;
→ rukami-n-ami (držať sa, brániť sa ap.);
jedna n. sem, druhá tam ponáhľaj sa! moja n. ta viac nevkročí už ta viac nepôjdem;
stáť na → hlinených n-ách;
→ lož má krátke n-y;
→ kôň má štyri n-y, a predsa sa potkne;
nohavice -víc ž. pomn.
1. časť vrchného al. spodného oblečenia, kt. zakrýva nohy a spodnú časť tela po pás: dlhé, krátke, pánske, dámske, tesilové n.;
spodné n. spodky;
pančuchové n.
2. iba jedn. nohavica -e ž. časť nohavíc, kt. zakrýva nohu: pravá, ľavá n.
● → drať n-e v školských laviciach;
expr.: vyprášiť niekomu n-e zbiť ho;
mať plné n-e báť sa;
→ srdce mu spadlo do n-víc;
nohavicový príd. k 1: n. kostým dámske sako a nohavice;
nohejbalista -u m. hráč nohejbalu;
nohejbalistka -y -tiek ž.
nohejbalový príd.: n. zápas;
nomád -a m. kočovník
nomenklatúra -y -túr ž. odb.
1. systematický súbor názvov: botanická, zoologická n.
2. súpis, zoznam: n. profesií;
prevziať do n-y (straníckeho orgánu)
3. (prv) pracovníci na vyšších miestach vybratí straníckymi orgánmi;
pejor. funkcionári býv. režimu;
nomenklatúrny príd.
nominácia -ie ž. odb. nominovanie: n. reprezentantov;
nominálne prísl.
nominantka -y -tiek ž.
nominatívny príd.: n. tvar
nonkonformný príd. kniž. nekonformný: n. postoj vedeckých pracovníkov
nonpareille [-rej] -lla m. (franc.) typ. typ najdrobnejšieho písma
nonšalancia -ie ž. kniž. (vedomá) nedbanlivosť, nenútenosť: n. v obliekaní;
nonšalantne prísl.;
nonšalantnosť -i ž.
nonšalantný príd.: n-é správanie;
nonsens -u m. kniž. nezmysel
III. nonstop -u m. nepretržité premietanie filmov
I. neskl. príd. hovor. nepretržitý: n. program (v kine)
II. prísl. hovor. bez prerušenia, nepretržite: premietať (film) n.
norčí príd.: n-ie mláďa
// noriť sa: mesiac sa n-í do mrakov;
pren. n. sa do seba
norkový príd.: n. kožuch;
norma -y -riem ž.
1. záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom ap.; súbor takých pravidiel: mravná, spoločenská, právna n.;
štátna (technická) n.;
jazyková n. jazykové jednotky a zákonitosti uvedomované ako záväzné
2. množstvo práce určenej na istú časovú jednotku: splniť, prekročiť n-u;
tvrdá, mäkká n.;
normalizácia -ie ž.
1. normalizovanie: technická n.;
n. medzinárodných stykov
2. polit. obnovenie tvrdej línie komunizmu po r. 1968 v býv. ČSSR; obdobie od tejto udalosti do r. 1989;
normalizačný príd.: n-á komisia;
n. tlak
normalizátor -a m. pejor. uskutočňovateľ normalizácie (význ. 2): horliví n-i;
normalizátorský príd.: n-é úsilie
normalizovať nedok. i dok.
1. (predpisom ap.) určovať, určiť jednotnosť (noriem): n. výrobné postupy;
n-ný formát jednotne určený
2. upravovať, upraviť do normálneho stavu: n. pomery, medzinárodné vzťahy
3. uskutočňovať, uskutočniť normalizáciu (význ. 2)
// normalizovať sa st(áv)ať sa normálnym: situácia sa n-la
normálne prísl.: n. sa správať;
normálnosť -i ž.
normálový príd.
normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma
normatívne prísl.;
normatívnosť -i ž.
normatívny príd. kt. určuje normu al. z nej vychádza: n. orgán;
n-a príručka;
normohodina -y -dín ž. ekon. množstvo práce vykonané za 1 hodinu
normovať nedok. i dok.
1. určovať, určiť normu: n. pracovný výkon;
n-ná práca
2. (jednotne) ustanovovať, ustanoviť, zjednocovať, zjednotiť: n. odbornú terminológiu
normový príd.
nórsky prísl.: rozprávať (po) n.
nórsky príd. k Nór, Nórsko: n-e fjordy;
nos -a m.
1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.;
orlí n. zahnutý;
dýchať n-om;
zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil
2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla
● n. ako cvikla červený;
mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť;
rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne;
expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a;
brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť;
krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie;
ísť rovno za n-om neodbočiť;
vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom;
mať niečo pred, pod n-om celkom blízko;
padnúť na n. doluznak;
nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí;
(ujsť) pred n-om tesne;
vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený;
→ odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om;
dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný;
pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa;
všade musí n. strčiť je zvedavý;
vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať;
→ mucha mu sadla na n.;
niečo mu → sadlo na n.;
zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť;
vidieť mu to na n-e;
nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa;
preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;
nosička -y -čiek ž.;
nosičový príd.
nosičský príd.;
nosidlo -a obyč. pomn. nosidlá -diel s. konštrukcia na prenášanie bremien, osôb: murárske n-á, odniesť ranených na n-ách
opak. nosievať -a
opak. nosievať -a
opak. nosievať sa
opak. nosievať sa