Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „nech” v Slovníku slovenského jazyka

nech

I. čast.

1. uvádza vety želacie (s prísudkom obyč. v 3. os.): Čo je v piesni, nech sa kliesni. (porek.) Nech ťa tu dnes nestretnem. (Kuk.) Ondrej nech len ostane v kancelárii. (Ondr.)

nech sa (vám) páči zdvorilé núkanie, ponúkanie;
hovor. expr. nech ho (ich, ťa, to ap.) boh skára (hrom zabije, čert, parom vezme) vyjadruje a) želanie, aby niekoho postihlo nešťastie;
b) rezignáciu, nezáujem;
nech boh chráni božechráň;
nech som dobrý, nech som Kubo veru, veruže, dozaista: Nech som dobrý, dostaneš. (Kal.) Nech som Kubo, stalo by sa niečo. (Vaj.)

2. vyjadruje ľahostajnosť, (rezignovaný) súhlas s niečím: Kto sa zrodil, aby v prachu zeme brodil, nech! (Smrek)

II. spoj podraď. uvádza

1. vedľajšiu predmetovú vetu: Povedz Maťovi, nech ťa odvezie na stanicu. (Min.)

2. vedľajšiu príslovkovú účelovú vetu: Správaj sa tu skromnučko, nech je obom teplučko! (Bedn.) On zájde si k starému Stehlíkovi, nech mu tie krpčeky ušije. (Ráz.)

3. vedľajšiu príslovkovú podmienkovú vetu: Nech som inštruktorom, žiak mi svätosväte prepadne. (Ráz.)

4. vedľajšiu príslovkovú prípustkovú vetu: Hocijakú nevezmem, nech je ako chce. (Podj.)

nechápavec, -vca muž. r. expr. nechápavý človek (Hruš., Gab.)

nechápavý príd. m. ktorý niečo nechápe, nevie niečomu porozumieť: n. človek, n. žiak, n-é obecenstvo;
n. pohľad
vyjadrujúci nechápanie, nepochopenie;

nechápavo prísl.;

nechápavosť, -ti žen. r.

necharakterný príd. m. zried. bezcharakterný: Taký som necharakterný, akého málokedy stretnete. (Stod.)

nech, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo i s neurč.) nezmeniť daný stav, nezrušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasiahnuť do deja, nezabrániť, dovoliť, pripustiť: Nechajte Mrventu, nech sa rozhodne, či bude držať s nami. (Krno) Len vy nechajte svet, ako je. (Karv.) Pani farárka nechala všetko, ako bolo. (Vans.);
n. dvere, obloky otvorené;
n. niekoho dlho čakať, n. niekoho slobodne odísť, n. (celú noc) horieť lampu;
n. niečo bez poznámky
nevyjadriť sa o tom;
n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať;
n. si narásť bradu

n. niečo (niekoho) na pokoji, n. niečo (niekoho) tak nevšímať si, nezasahovať do niečoho;
nechať niečo (niekoho) stranou, bokom nezaoberať sa niečím (niekým), nevšímať si niečoho (niekoho);
n. niečo (niekoho) niečím (niekým) prestať sa zaoberať niečím (niekým);
n. niekoho v blate, n. niekoho v úzkych nepomôcť v zlej situácii;

2. (koho, čo) vzdialiť sa, odísť od niekoho (od niečoho), nezostať, nezotrvať, nezdržať sa pri niekom (pri niečom), v blízkosti niekoho (niečoho), opustiť: Nechal Bertíka pri peci a zašiel k zábradliu. (Hor.);
n. niekoho doma samého;
n. dom, deti bez dozoru;
nechala ho milá, žena
;
pren. hovor. : nechal ma vlak zmeškal som;
rozum ho nechal, pamäť, trpezlivosť ho nechala stal sa nerozumným, neschopným pamätať, netrpezlivým;
V kartách som nechal majetok. (J. Kráľ) prehral som

hovor.: mať, ísť oči na niekom (na niečom) n. veľmi obdivovať, nevedieť sa vynadívať na niekoho (na niečo);
n. niekde (pri niečom) zuby, dušu zomrieť, byť usmrtený;
n. niekde (pri niečom) zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosť;

3. (koho, čo) odložiť, uložiť, nevziať so sebou, k sebe: n. deti u susedov (a odísť napr. do kina), n. niekde list, odkaz pre niekoho

hovor. n. niekomu niečo na očiach uložiť, položiť na viditeľné, prístupné miesto;

4. hovor. (čo, koho) nechať (si) odložiť na iný, neskorší čas;
odročiť: Čo môžeš urobiť dnes, na zajtra si nenechaj! (porek.)

5. (čo) prerušiť, prestať niečo konať: Nechali svoju prácu. (Jégé) Karty nechal, lumpovanie, pitie tiež. (Tim.) Soňa nechala medicínu a vydala sa za fiškála. (Jégé)

6. (čo) zanechať po sebe, spôsobiť niečo: n. po sebe stopy, n. po sebe neporiadok;
Nechala strašná vojna veľa takýchto príhod.
(Pláv.) Také kravské chvosty nechajú poriadnu stopu. (Ráz.)

7. (čo, čo komu) neodňať, nevziať;
ponechať: Boli radi, že im aspoň holý život nechali. (Jégé) Vyberie drobce, iba srdiečko nechá a vták môže zasa do hrnca. (Ráz.) Ani handier nepredávajú, teraz i handry si nechajú. (Kuk.) Ty, keď si na nebi, nechaj nám otca, nechaj! (Ráz.);
n. najlepšie jedince na plemeno;

8. (čo komu) dať, odovzdať, prepustiť: Čo mi je zo všetkého, že mám všetkého dosť, keď nemám to komu nechať? (Kuk.)

9. (čo, koho na koho, na čo) zveriť, spoľahnúť sa s niečím, dať niekomu vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu;
Všetko nechal som na ženu.
(Taj.)

hovor.: n. niekomu niečo na vôľu dovoliť slobodne, podľa vlastného uváženia konať;
n. niekoho (niečo) naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nepostarať sa o opateru, o dozor ap.;
n. niekoho (niečo) napospas niekomu (niečomu) na ľubovôľu;

nedok. nechávať

|| nechať sa

1. (na koho, na čo) zveriť sa, spoľahnúť sa: No už sa len na mňa nechaj! (Taj.)

hovor. n. sa naverímboha spoľahnúť sa na náhodu, nestarať sa o seba;

2. zostať, zotrvať (v nejakom stave): Pri chuti sa len nechajte. (Sládk.) Nemôže predsa takto sa nechať. (Kuk.);

nedok. k 1 nechávať sa

nechávať, -a, -ajú nedok.

1. (koho čo i s neurč.) nemeniť daný stav, nerušiť nejakú činnosť, nejaký dej, nezasahovať do deja, nebrániť, dovoľovať, pripúšťať: n. niekoho v neistote, v zaostalosti, n. svetlo horieť do noci;

2. (koho, čo) vzďaľovať sa, odchádzať od niekoho, od niečoho, nezostávať pri niekom, pri niečom, v blízkosti niekoho, niečoho, opúšťať: Možno si vo chvíľke uvedomila, čo tu všetko nechávajú. (Hor.);
n. mesto za sebou (napr. pri ceste autom);
pren. pamäť, trpezlivosť, sila ap. ho necháva slabne mu pamäť, stáva sa netrpezlivým, slabne;
Nechávate tam (v hostincoch) svoje peniaze (Jégé) míňate.

3. (koho, čo) odkladať, ukladať, nebrať so sebou, k sebe: Kľúčiky by nemal nechávať hlásnik vo veži. (Tim.)

4. hovor. (čo, koho) nechávať (si) odkladať na iný, neskorší čas;
odročovať: n. si niečo na inokedy, na budúci deň;

5. (čo) prerušovať, prestávať niečo konať: n. prácu;

6. (čo) zanechávať po sebe, spôsobovať: V koľajach nechávajú (kolesá) po sebe stopy. (Heč.)

7. (čo, komu) neodnímať, nebrať, ponechávať: n. niekomu život;
Máme vajec plný kôš, ale tie si nechávam pre deti.
(Heč.)

8. (čo komu) dávať, odovzdávať, prepúšťať: n. niekomu svoj podiel;

9. (čo, koho na čo, na koho) zverovať sa, spoliehať sa s niečím, dávať vybaviť, vykonať: n. niečo na náhodu;

dok. nechať

|| nechávať sa (na koho, na čo) zverovať sa, spoliehať sa: n. sa na náhodu, na osud;

dok. nechať sa

nechcený príd. m. neúmyselný, mimovoľný: psych. n-é činnosti;

nechcene prísl.

nechlapský príd. m. neprimeraný chlapovi: Tvár na slnku zhnedla a zmizla z nej nechlapská bledosť. (Ondr.);

nechlapsky prísl.

nechránený príd. m. nemajúci ochrany: n. pred slnkom, pred dažďom;
n-é svetlo, n. oheň
bez ochranných zariadení na zamedzenie požiaru;
žal. n. prechod bez rámp;
poľov. n-á zverina na ktorú sa môže poľovať celý rok

necht, -a muž. r.

1. pružná zrohovatená pokožka, ktorá vo forme doštičky pokrýva prednú časť chrbtovej plochy na koncovom článku prsta: pekné, čisté, pestované n-y, dlhé n-y, poškriabať niečo n-om, zadrieť si za n. (triesku), lakovať si n-y

hovor.: zašlo mi za n-y premrzli mi prsty, konce prstov;
mať smútok za n-ami špinu, mať nečisté nechty;
zubami, nechtami (napr. snažiť sa, chcieť niečo dosiahnuť, urobiť) za každú cenu, stoj čo stoj, všetkými spôsobmi, tvrdošijne;
ani (ako) za n.;
ani pod n., ani čo sa za n. vošlo, ani čo by sa za n. spratalo
nič;
veľmi málo, skoro nič;
(toľko) ako za n. blata veľmi málo, skoro nič;

2. zool. rohovitá šupina na konci vtáčieho zobáka;

nechtový príd.: anat. n. článok;

nechtík1, -a i nechtíček, -čka muž. r. zdrob. ;

nechtisko, -a stred. i muž. r. zvel.

nechtiac, zried. i nechtiačky prísl. nevdojak, mimovoľne, nechcene: Nechtiac zavadil mu o ne (o okuliare). (Janč.) Nechtiačky vinie sa k šuhajovi. (Kal.)

chtiac-nechtiac z prinútenia, bez zreteľa na vlastnú vôľu, či chce, či nechce

nechtíček p. necht

nechtík1 p. necht

nechtík2, -a muž. r. pestovaná i divo rastúca rastlina s kvetmi obyč. žltej farby;
bot. n. lekársky (Calendula officinalis)

nechtnatý príd. m. zried. majúci veľké, silné nechty: n. čierny prst (Jes-á)

nechtovec, -vca muž. r. rastlina z čeľade silenkovitých;
bot. n. praslenatý (Illecebrum verticillatum)

nechtový p. necht

nechudobný príd. m. nie chudobný, dosť bohatý: n-á vdova (Jes-á)

nech, -ti žen. r. odpor, antipatia, nevôľa: cítiť, pociťovať n., n. k jedlu, robiť niečo s n-ou, vzbudiť v niekom n. k niečomu

nechutenstvo, -a stred. porucha zdravia prejavujúca sa odporom, nechuťou k jedlu (častý sprievodný znak choroby)

nechutný príd. m.

1. majúci nepríjemnú, nedobrú, zlú chuť: n-é jedlo, n. pokrm;

2. odporný, protivný, nepríjemný: n. žart, n-é pochlebovanie;
spev Júliin, tiahly, nechutný a zunovaný
(Tim.);

3. zried. prejavujúci nechuť, nevôľu, znechutený: Býval zadumaný, nechutný. (Taj.) Požičať nebolo kde, vrátil sa nechutný večer domov. (Taj.);

nechutne prísl.

1. odporne, protivne: n. žartovať, n. sa zasmiať;

2. s nechuťou, s nevôľou: Svoju prácu nechutne konal. (Šolt.) Nechutne vyštveral sa na svoju strechu. (Kuk.);

nechutnosť, -ti žen. r.

1. mn. č. bez vlastnosť niečoho nechutného: n. jedla;

2. niečo odporné, protivné, nepríjemné (obyč. skutok, čin): Nikdy by som sa nebol dopustil takej nechutnosti. (Urb.)

nechválny príd. m. kniž. zastar. nezasluhujúci si chvály, zlý: n. skutok (Jégé);
Začínal spievať pesničky nechválneho obsahu. (Jégé);

nechválne prísl.

nechybný príd. m. kniž. zried. presný: srnku splašenú strelou nechybnou doháňať (Sládk.);

nechybne prísl.

nechýraný príd. m. nár. neslýchaný: n-á pomsta (Kub.)

nechýrne i nechýrno prísl. trocha expr. nie (veľmi) dobre, dosť zle, zle: Peter akosi nechýrne gazdoval. (Dobš.) Nechýrno je našej dievke na tom svete. (Dobš.)

nechytateľný príd. m. nedajúci sa chytiť: šport. n-á strela

Naposledy hľadané výrazy

1. nech v Slovníku slov. jazyka