Význam slova „napi��” v Slovníku slovenského jazyka

napierať sa p. naprieť sa

napiť sa, -pije, -pijú, rozk. -pi dok.

1. (čoho i bezpredm.) užiť, vypiť nejakú tekutinu (obyč. na uhasenie smädu al. zahnanie hladu): n. sa vody, mlieka, čaju, piva, vína;
n. sa zo studničky, z pohára, z hrnčeka;
pren. n. sa šťastia, radosti (Kuk.);

2. (čím i bezpredm.) nasiaknuť, presiaknuť tekutinou (obyč. vodou): po daždi je zem napitá vodou;
Sivé mračná boli napité vodou. (Jil.)

3. hovor. opiť sa: Ale, apo, vy ste sa zas napili! (VHV)

4. (čoho) veľa, často piť: Čo sme sa jej (medovice) napili, keď sme na zubry a medvede poľovali. (Stod.)

napichať, -á, -ajú dok. (čo, čoho) zapichnúť, napichnúť viac kusov, pozapichovať niekam: n. prúty, kolíčky do zeme, n. ihly do ihelníka

|| napichať sa

1. zachytiť sa na niečo pichľavé, ponapichovať sa: V Domaniciach je veľa zlodejov — nech sa napichajú na môj plot. (Kuk.)

2. veľa pichať: Toľko som sa navymýšľala, napichala! (Vaj.)

napichnúť, -ne, -nú, -chol dok.

1. (čo, koho) dostať, zachytiť niečo (niekoho) na pichľavý, ostrý predmet, nabodnúť, nastoknúť: n. mäso na vidličku, n. slaninu na ražeň, n. červíka na udicu;
Diabol si ťa napichne na vidly. (Heč.)

2. zried. (čo) pichnutím poškodiť, prepichnúť, prederaviť: chrobák napichol list rastliny;

nedok. napichávať -a, -ajú i napichovať, -uje, -ujú

|| napichnúť sa zachytiť sa na nejakom pichľavom, ostrom, nabodnúť sa;

nedok. napichávať sa i napichovať sa

napiecť, -pečie, -pečú, -piekol, -pečený, rozk. -peč dok. (čo, čoho) pripraviť pečením, upiecť isté množstvo: n. chleba, koláčov (koláče)

napíliť¹, -i, -ia, rozk. -píľ dok. (čoho) pílením získať, nahromadiť: Majú napíliť po štyri kubické siahy siahovice. (Gab.)

|| napíliť sa (čoho i bezpredm.) veľa píliť;
pren. hovor. n. sa niekomu hlavy (Ráz.) veľa, dlho obťažovať neodbytným dohováraním, hovorením o niečom

napíliť², -i, -ia, rozk. -píľ dok. (čo) nie celkom prepíliť, pílením trocha porušiť: n. dosku;

nedok. napiľovať, -uje, -ujú

napínač¹, -a muž. r.

1. tech. predmet al. zariadenie na napínanie, napínadlo: n. na drôty;

tech. časť napínacieho mechanizmu pušky;

2. anat. druh svalu

napínač², -a, mn. č. -i muž. r. pracovník, robotník, ktorého prácou je niečo napínať

napínací, -ia, -ie príd. m. určený na napínanie: tech. n. prístroj, n-ia kladka, n-ia páka

napínadlo, -a, -diel stred. tech. predmet al. zariadenie na napínanie, napínač: n. drôtu, kože

napinák, -a muž. r.

1. tech. zried. napínač, napínadlo;

2. štud. slang. napomienka: dostať n.;

napináčik, -čika/-čka muž. r. zdrob. k 1

napínať, -a, -ajú nedok., (čo)

1. naťahovať, vystierať;
podrobovať námahe, pôsobeniu sily: n. tetivu na luku, na povraz, strunu, n. plachty na lodi;
Deti napínajú krky. (Al.) Kone napínali svalstvo. (Ondr.) Napínal vyzývavo krátku postavu. (Tim.) pren. n. niekoho udržiavať v napätí, vo vzrušení, vzrušovať;
n. zvedavosť, trpezlivosť, nervy niekomu vzrušovať, udržiavať v napätí;
napína ho hnev, zvedavosť hnevá sa, je veľmi zvedavý na niečo;
neos. Napína ho (na zvracanie) núti, nutká ho na zvracanie;

2. zvyšovať činnosť niečoho (obyč. zmyslového orgánu) na vysokú mieru: n. oči, zrak, uši, sluch, pozornosť, zmysly, n. všetky sily, n. pamäť, rozum, dôvtip;

dok. napäť i napnúť

|| napínať sa

1. naťahovať sa, vystierať sa: Telo sa skláňalo, svaly napínali. (Hor.);
pren. nervy sa mi napínali bol som vzrušený, podráždený;

2. vyvíjať vysokú činnosť, namáhať sa: Rozum sa napína. (Kuk.);

3. zried. vypínať sa, vystatovať sa: (Ilona) sa len hádže, mece, napína, a robiť nič. (Tim.);

dok. k 1, 2 napäť sa i napnúť sa

napínavý príd. m. mimoriadne pútajúci pozornosť, pútavý, vzrušujúci: n. film, román, n. dej, n-á scéna;

napínavo prísl.;

napínavosť, -ti žen. r.

nápis, -u muž. r.

1. jazykový prejav napísaný na nejakom predmete (obyč. o niečom stručne informujúci): firmový, náhrobný, ozdobný n.;
V každom obloku vagóna viseli tabuľky s nápisom: „Len pre žiakov“. (Vam.) Neveľký železný kríž nesie nápis: „Tu odpočíva v Kristu Anton Tichý, učiteľ.“ (Taj.);

filol. hist. stará písomná pamiatka, vyrytá do kameňa al. do iného trvanlivého materiálu: grécke, semitské n-y, klinové n-y;

2. zried. nadpis, titul: Prečítala nápis knihy. (Tim.);

nápisový príd. m.: n-é texty

napísať, -píše, -píšu dok.

1. (čo) zaznačiť niečo písmom: n. písmeno, slovo, vetu, číslicu, číslo na tabuľu, na papier;
pekne, krasopisne niečo n.;
Tuto máte napísané, koľko musíte vyrobiť tehly mesačne. (Hor.)

● hovor. niekto má niečo napísané na čele, na nose, na tvári vidieť to na ňom, veľmi sa to na ňom prejavuje;
žart. n. niečo čiernou kriedou do komína o niečom zriedkavom, ale bezvýznamnom, nedôležitom;

2. (čo) byť pôvodcom, autorom písaného textu, zostaviť, zložiť, spísať: n. list, žiadosť, účet, n. novelu, knihu, operu;
n. zprávu, reportáž, článok o stavbe priehrady;
dobre napísaný román;

3. (komu čo i bezpredm.) podať písomnú zprávu;
písomne oznámiť (listom al. kartou): n. rodičom, priateľovi (list, pozdrav);
Maroš napíše domov, aby ho nečakali. (Ráz.) Jedujem sa, že mi tí Veselovci nenapísali, kedy príde Milka. (Stod.)

napískať, -a, -ajú dok. hovor. expr. (komu čo) nahovoriť: Že padol? Ha-ha-ha, kto ti to napískal? (Urbk.) Ktože ti to napískal, takto sa na opicu priviesť. (Šteinh.)

nápisový p. nápis

nápitok, -tku muž. r. zastar. nápoj: božský n. (Jes.);
bláznivý n. (Hviezd.)

napitý príd. m.

1. nasiaknutý tekutinou: (vodou) n-á zem, pôda;

2. hovor. opitý: Doktor povedal Adamovi, že je napitý ani kanón, aby prišiel, keď bude triezvy. (Jégé)