Význam slova „napi��” v Slovníku slovenského jazyka
Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz.
napierať sa p. naprieť sa |
napiť sa, -pije, -pijú, rozk. -pi dok. 1. (čoho i bezpredm.) užiť, vypiť nejakú tekutinu (obyč. na uhasenie smädu al. zahnanie hladu): n. sa vody, mlieka, čaju, piva, vína; 2. (čím i bezpredm.) nasiaknuť, presiaknuť tekutinou (obyč. vodou): po daždi je zem napitá vodou; 3. hovor. opiť sa: Ale, apo, vy ste sa zas napili! (VHV) 4. (čoho) veľa, často piť: Čo sme sa jej (medovice) napili, keď sme na zubry a medvede poľovali. (Stod.) |
napichať, -á, -ajú dok. (čo, čoho) zapichnúť, napichnúť viac kusov, pozapichovať niekam: n. prúty, kolíčky do zeme, n. ihly do ihelníka || napichať sa 1. zachytiť sa na niečo pichľavé, ponapichovať sa: V Domaniciach je veľa zlodejov — nech sa napichajú na môj plot. (Kuk.) |
napichnúť, -ne, -nú, -chol dok. 1. (čo, koho) dostať, zachytiť niečo (niekoho) na pichľavý, ostrý predmet, nabodnúť, nastoknúť: n. mäso na vidličku, n. slaninu na ražeň, n. červíka na udicu; 2. zried. (čo) pichnutím poškodiť, prepichnúť, prederaviť: chrobák napichol list rastliny; nedok. napichávať -a, -ajú i napichovať, -uje, -ujú || napichnúť sa zachytiť sa na nejakom pichľavom, ostrom, nabodnúť sa; nedok. napichávať sa i napichovať sa |
napiecť, -pečie, -pečú, -piekol, -pečený, rozk. -peč dok. (čo, čoho) pripraviť pečením, upiecť isté množstvo: n. chleba, koláčov (koláče) |
napíliť1, -i, -ia, rozk. -píľ dok. (čoho) pílením získať, nahromadiť: Majú napíliť po štyri kubické siahy siahovice. (Gab.) || napíliť sa (čoho i bezpredm.) veľa píliť; |
napíliť2, -i, -ia, rozk. -píľ dok. (čo) nie celkom prepíliť, pílením trocha porušiť: n. dosku; nedok. napiľovať, -uje, -ujú |
napínač1, -a muž. r. 1. tech. predmet al. zariadenie na napínanie, napínadlo: n. na drôty; tech. časť napínacieho mechanizmu pušky; 2. anat. druh svalu napínač2, -a, mn. č. -i muž. r. pracovník, robotník, ktorého prácou je niečo napínať |
napínací, -ia, -ie príd. m. určený na napínanie: tech. n. prístroj, n-ia kladka, n-ia páka |
napínadlo, -a, -diel stred. tech. predmet al. zariadenie na napínanie, napínač: n. drôtu, kože |
napinák, -a muž. r. 1. tech. zried. napínač, napínadlo; 2. štud. slang. napomienka: dostať n.; napináčik, -čika/-čka muž. r. zdrob. k 1 |
napínať, -a, -ajú nedok., (čo) 1. naťahovať, vystierať; 2. zvyšovať činnosť niečoho (obyč. zmyslového orgánu) na vysokú mieru: n. oči, zrak, uši, sluch, pozornosť, zmysly, n. všetky sily, n. pamäť, rozum, dôvtip; dok. napäť i napnúť || napínať sa 1. naťahovať sa, vystierať sa: Telo sa skláňalo, svaly napínali. (Hor.); 2. vyvíjať vysokú činnosť, namáhať sa: Rozum sa napína. (Kuk.); 3. zried. vypínať sa, vystatovať sa: (Ilona) sa len hádže, mece, napína, a robiť nič. (Tim.); dok. k 1, 2 napäť sa i napnúť sa |
napínavý príd. m. mimoriadne pútajúci pozornosť, pútavý, vzrušujúci: n. film, román, n. dej, n-á scéna; napínavo prísl.; napínavosť, -ti žen. r. |
nápis, -u muž. r. 1. jazykový prejav napísaný na nejakom predmete (obyč. o niečom stručne informujúci): firmový, náhrobný, ozdobný n.; filol. hist. stará písomná pamiatka, vyrytá do kameňa al. do iného trvanlivého materiálu: grécke, semitské n-y, klinové n-y; 2. zried. nadpis, titul: Prečítala nápis knihy. (Tim.); nápisový príd. m.: n-é texty |
napísať, -píše, -píšu dok. 1. (čo) zaznačiť niečo písmom: n. písmeno, slovo, vetu, číslicu, číslo na tabuľu, na papier; ● hovor. niekto má niečo napísané na čele, na nose, na tvári vidieť to na ňom, veľmi sa to na ňom prejavuje; 2. (čo) byť pôvodcom, autorom písaného textu, zostaviť, zložiť, spísať: n. list, žiadosť, účet, n. novelu, knihu, operu; 3. (komu čo i bezpredm.) podať písomnú zprávu; |
napískať, -a, -ajú dok. hovor. expr. (komu čo) nahovoriť: Že padol? Ha-ha-ha, kto ti to napískal? (Urbk.) Ktože ti to napískal, takto sa na opicu priviesť. (Šteinh.) |
nápisový p. nápis |
nápitok, -tku muž. r. zastar. nápoj: božský n. (Jes.); |
napitý príd. m. 1. nasiaknutý tekutinou: (vodou) n-á zem, pôda; 2. hovor. opitý: Doktor povedal Adamovi, že je napitý ani kanón, aby prišiel, keď bude triezvy. (Jégé) |