milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať;
m. sa správať;
je tu m.
milosrdne prísl.;
milosť -i ž.
1. blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe: nebyť u vedúceho v m-i
2. súcit, milosrdenstvo, zľutovanie: byť odkázaný na niečiu m.;
bez m-i nemilosrdne, neľútostne
3. odpustenie (trestu), omilostenie: dostať m., udeliť niekomu m.
4. náb. Božia pomoc potrebná na spasenie; súhrn nadprirodzených darov: posväcujúca m.
5. vaša (kráľovská) m. (v oficiálnom písomnom styku Vaša (kráľovská) M.) titul panovníkov, šľachticov, cirk. hodnostárov ap. (v oslovení)
● prijať, vziať niekoho na m. odpustiť niekomu;
vydať niekoho (niekomu) na m. a nem. napospas
milostiplne prísl.
milostiplný príd. náb. majúci, zahŕňajúci hojnosť milosti, plný milosti: želanie m-ých sviatkov;
milosťpani -ej ž. hovor. úctivé oslovenie al. pomenovanie vydatej ženy, milostivá pani;
aj iron. žena s povýšeneckým správaním;
milosťpanička -y -čiek ž. hypok.
milosťpánko -a mn. -ovia m. hypok.
milota -y ž. vlastnosť niekoho, niečoho milého: m. dieťaťa, m. v tvári;
predstierať m-u
milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;
milovnícky príd.
míľový príd.
● m-mi krokmi rýchlo