Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „mater” v Slovníku slovenského jazyka

mater p. mať

materina dúška, materinej dúšky žen. r. vonná liečivá bylina;

bot. rod rastlín (Thymus)

mať1,mater, hovor. i mati, -tere (nár. i -tera), 3., 6. P. -teri, 4. p. mať i mater, 5. p. mať i mater i mati, 7. p. -terou, mn. č. -tere, -í, -iam, -iach, -ami žen. r. trochu expr. matka, rodička: dobrá, starostlivá m.;
V otroctve zrodila ma mať.
(Sládk.) Sokolovia bieli, sokolovia Tatier, akoby ich bola mala jedna mater. (Botto);
nemať otca ani matere byť sirota;
stará m. stará matka;
krstná m. krstná matka;
chodiť k niekomu ako k materi ako domov, s dôverou;

pren. o osobe, inštitúcii al. veci, ktorá ma k niekomu al. niečomu materinský, srdečný vzťah: Zem slovenská je tvoja mať. (Sládk.)

veď mlynom ešte mater neumrela (Jégé) je dosť mlynov;
s múdrou m-ou sa poradil (prísl.) o prefíkanom človekovi;
expr. otcu-materi hoden toľko a toľko pre kohokoľvek, skutočne, naozaj;
v zahrešeniach: Hrom mu do matera! (Ráz.-Mart.) Ba čertovu mater! (Taj.)

materák, -a muž. r. včel. zastar. materský úľ

materčina, -y žen. r. rodný jazyk, materinská reč

materí, -ia, -ie príd. m. zastar. materin: m-ia dúška (Sládk.) materina d.

matéria, -ie, -ií, -iám, -iách žen. r. látka, hmota, materiál: surová, spracovať m.;
m. na ženské sukne
(Švant.);
práv. m. zákona;
pren.: Miško bol z tvrdej matérie (Gráf) tvrdý, odolný človek;
postaviť si za cieľ života chlieb, matériu (Bod.) hmotné dobrá;

filoz. hmota

materiál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y muž. r.

1. každý druh látky určenej na osobitné použitie al. na ďalšie spracovanie;
súhrn rozmanitých látok al. predmetov pre nejaký účel: stavebný, fotografický, izolačný m.;
žiaruvzdorný m.;
obväzový m.
na obväzovanie;
dekoračný m. na dekorovanie;
úžitkový m., odpadový m.;
šaty z hodvábneho m-u
z hodvábu;
kotlový m. kotlovina;
vojnový m. zbrane;
muzeálny m. predmety vhodné pre múzeum;
pren. div. slang. herecký m. herci;
straty na živom m-i na ľuďoch al. zvieratách;

2. súhrn poznatkov z oblasti nejakého odboru, obyč. nejakej vedy;
doklady, základné danosti, údaje: zbierať, triediť m., spracovať pôvodný, nový m.;
národopisný, historický, nárečový m.;
pramenný, listinný, archívny, rukopisný, písomný m.;
m. pre porady, agitáciu
konkrétne vypracované pokyny;
prednáškový m. súhrn prednášok;
hud. tónový, zvukový m.;
lingv. slovný, jazykový, hláskový m.;
číselný, štatistický m.
údaje;

materiálový príd. m.: m-é straty, m-é normy;
m-á práca
(obyč. odborná) spracovaná na základe hojných dokladov;

materiálovo/-e prísl.

materiálie, -ií, -iám, -iách žen. r. odb. súhrn rozličných druhov materiálov, predmetov: stavebné m-ie;
národopisné m-ie
;
práv. m-ie zákonov spisový materiál, najmä návrhy, zprávy o príprave zákona

materialista, -u muž. r.

1. filoz. stúpenec filozofického materializmu (op. idealista): dialektický m.;
vulgárny m.
;

2. pejor. človek hľadiaci len na hmotné výhody a pôžitky, hmotár;

3. zastar. obchodník predávajúci rozličný materiál (napr. farby, drogy);

materialistka, -y, -tiek žen. r.

materializácia, -ie žen. r. odb. zhmotnenie, zhmotňovanie: m. ideí, m. energie;

materializačný príd. m.

materializmus, -mu muž. r.

1. filoz. smer vychádzajúci z názoru o hmotnej podstate sveta, o prvotnosti hmoty a druhotnosti vedomia, myslenia (op. idealizmus): filozofický, praktický m.;
dialektický m.
spojenie materialistického chápania sveta a dialektickej vedeckej metódy v marxistickej filozofii;
historický m. veda o uplatnení dialektického materializmu na javy spoločenského vývoja;
vulgárny, mechanický m. nerešpektujúci zákony dialektiky;
ped. zastar. didaktický m. zdôrazňovanie materiálových vedomostí žiaka na úkor rozvíjania jeho myslenia;

2. pejor. túžba po hmotných dobrách bez vyšších cieľov;

materialistický príd. m.: m. svetonázor;
m-á dialektika
;

materialisticky prísl.

materializovať, -uje, -ujú nedok. (čo) robiť hmotným, zhmotňovať: materializovaná ľudská práca

|| materializovať sa nedok.

materiálno, -a, 6. p. -e stred. filoz. oblasť hmotných javov (op. ideálno)

materiálnoprávny príd. m. práv. týkajúci sa hmotného práva

materiálny príd. m.

1. týkajúci sa hmotnej stránky veci a javov, hmotný: m-a škoda na majetku;
m. zisk (op. morálny);
m. svet ktorý možno vnímať zmyslami;
m-a kultúra (op. duchovná);

2. zastar. materiálový: obchod s m-ym tovarom;

materiálne prísl. k 1 ;

materiálnosť, -ti žen. r. vlastnosť niečoho materiálneho, materiálna, hmotná podstata

materidúška, -y žen. r. zastar. materina dúška (Taj., Vaj., Zgur.)

materinec, -nca muž. r.

1. oddelenie pre plemenný chov zvierat;

včel. úľ, kde sa chovajú matky;

2. cirk. ústredný, materský ústav rehoľníc

materinský príd. m.

1. súvisiaci s materstvom, matke prislúchajúci, od matky pochádzajúci: m-é mlieko, m-é povinnosti, city, m-á ruka, m. majetok;
pren. m-á reč (nie materská) rodná;
m. jazyk (nie materský);
lingv. m-é mená (nie materské) matronymiká;
pren. m-é znamienko škvrna na pokožke, ktorú má človek od narodenia

hovor. žart. má m-é mlieko na brade o primladom, neskúsenom človeku;
prijímať niečo s m-ým mliekom od najútlejšej mladosti;

2. matku pripomínajúci, veľmi starostlivý, nežný: dostávať od niekoho m-ú opateru, radu, potechu;

3. zried. neodb. základný, materský: m-á rastlina, m-é bunky;

materinsky prísl. k 1, 2 ;

materinskosť, -ti žen. r. materinské city, sklony

maternica, -e, -níc žen. r. anat. časť samičieho vnútorného pohlavného ústrojenstva vyšších živočíchov, kde sa vyvíja plod;

maternicový, zried. i materničný príd. m.: m. krček, m. katar;
m-á sliznica

materničník, -a muž. r. nár. rastlina harmanček

materník, -a muž. r. ľud. maternica

maternita [vysl. -tern-], -y žen. r. kniž. materstvo

mater príd. m. ľud. samičí (len o rastlinách): m-é konope (op. poskonné) rodiace semeno

materskoprávny príd. m. týkajúci sa materského práva;
hist. m. rod v ktorom platilo materské právo

materský príd. m.

1. súvisiaci s materstvom, matke prislúchajúci, od matky pochádzajúci, materinský: m-é mlieko, m-á láska, radosť, m-é lono, m-é srdce;
m-á dovolenka
(nie „materinská“) v období okolo pôrodu;
hist. m-é právo výsadné postavenie ženy v období matriarchátu;
pren. m-é znamienko škvrna na pokožke, ktorú má človek od narodenia;

2. matku pripomínajúci, veľmi starostlivý, nežný: Pohladil ju s materskou nežnosťou. (Kuk.)

3. odb. tvoriaci základ, pôvod niečoho, základný: geol. m-á hornina m. prístav v ktorom je loď zavedená v zozname plavidiel;
m-á loď lietadlová;
cirk. m. kláštor (op. filiálny) materinec;
biol. m-á bunka rozpadajúca sa delením na dcérske bunky;
včel. m. úľ odkiaľ vyšiel roj;
m-á škola ústav pre výchovu detí nepodliehajúcich ešte školskej povinnosti, škôlka;

matersky prísl. k 1, 2 : m. sa starať o niekoho ako matka;

materskosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. mater v Slovníku slov. jazyka