kráľ -a m.
1. panovník v monarchii: stredovekí k-i;
k. Svätopluk, k. Matej Korvín;
cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára
2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.;
nekorunovaný k. (v športe ap.);
lev, k. zvierat
4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.
● expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.;
žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)
králičí príd.: k-ie kožky;
k-ia farma
králikáreň -rne ž. miesto s klietkami na chov králikov
kráľovnička -y -čiek ž. zdrob. expr.
kráľovský príd.
1. ku kráľ: k-á moc, k-á koruna;
k-é mesto
2. v odb. názvoch: chem. lúčavka k-á
3. expr. prekračujúci očakávanie, vynikajúci: k. honorár;
k. zjav dôstojný;
kráľovstvo -a -tiev s. krajina, v kt. vládne kráľ;
pren. miesto neobmedzeného pôsobenia: záhrada je jeho k.;
cirk. Božie vládnutie, kraľovanie: Božie k., nebeské k.