Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „krv” v Slovníku slovenského jazyka

krv, -i žen. r. červená organická tekutina kolujúca v tele vyšších živočíchov, dodávajúca telu látky potrebné pre výživu: bravčová, zvieracia k., ľudská k., darovať k., transfúzia k-i, nával k-i do mozgu, otrava k-i, chrlenie k-i;
oči podbehnuté k-ou, pustila sa mu k. z nosa
;

pren. o pokrvnej príbuznosti al. národnej príslušnosti: sú z našej k-i (Vaj.);
to je naša k. o príslušníkovi rodiny;
akoby ani neboli z jednej krvi (Skal.) akoby neboli súrodenci , rodina;
krv z jeho (jej, mojej ap.) krvi o vlastnom dieťati

tečie k. bojuje sa, vraždí sa;
prelievať k. bojovať so zbraňou v ruke;
vyliať, preliať, vycediť za niekoho k. umrieť, život položiť;
zbiť niekoho do k-i veľmi;
rozodrieť, driapať si telo do k-i veľmi, hlboko, boľavo;
uraziť niekoho do k-i veľmi;
stuhla mu k. v žilách veľmi sa zľakol;
zbledla, že by sa jej krvi nebol dorezal (Skal.) veľmi sa zľakla;
udusiť v k-i (napr. povstanie) krvavo potlačiť;
k. sa v ňom vzbúrila, k. v ňom zovrela, vzkypela veľmi sa rozhneval;
expr. niekto, niečo mi pije k. robí mi veľké starosti;
bojovať, brániť niečo do poslednej kvapky k-i do konca;
niečo krvou zaplatiť životom;
hovor. mať niečo v k-i a) o zdedenej vlastnosti, b) niečo dobre ovládať;
prešlo mu to do k-i dôkladne si to osvojil;
hovor.: budiť, robiť zlú krv vyvolávať nespokojnosť;
z cudzieho krv netečie cudzí majetok ľudia obyčajne nešetria;
ako krv červený;
to je dievča krv a mlieko pekné, zdravé, silné, mladé;
iron. modrá krv, mať modrú krv o šľachte;

krvný príd. m.: k. tlak, k. obeh, k-á podliatina, k-á choroba, k-á skúška, k-é farbivo;
k-á múčka
umelé hnojivo;
k-á pomsta odplata vraždy vraždou medzi rodmi vraha a zavraždeného;
zastar. k. súd v stredovekom práve zisťovanie vraha predvedením všetkých podozrivých pred mŕtvolu zavraždeného;

krvička, -y žen. r. zdrob. expr.

krvácať, -a, -ajú nedok. strácať krv obyč. následkom poranenia: k. z rany. z pľúc, z nosa, rana krváca, vnútorné krvácanie, zastaviť krvácanie, krvácanie do mozgu;
bot. krvácanie rastlín vytekanie šťavy pri narezaní al. poranení

s krvácajúcim srdcom s duševnou bolesťou;

dok. vykrvácať

krvácavý príd. m. náchylný na krvácanie, krvácajúci: k-á rana;

krvácavosť, -ti žen. r.

krvák, -a muž. r. hovor. pejor. napínaný román o vraždách a bitkách;

krvákový príd. m.: k-á literatúra

krvavec, -vca muž. r. bot. lúčna rastlina (Sanguisorba)

krvavica, -a žen. r. expr. zried. práca, pri ktorej sa človek zakrvaví: Bola to strašná krvavica, kým posnímali mŕtvych vojakov. (Hor.)

krvavieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa krvavým: Kopal som, až mi ruky krvaveli. (Kuk.);
obväz krvavie;

pren. bás. červenieť, dostávať krvavočervenú farbu: zore krvavejú, úsvit krvavel;

dok. skrvavieť

krvaviť, -í, -ia nedok. (koho, čo) robiť krvavým, farbiť, striekať krvou: doluje uhlie, krvaví si hnát (Kost.);

pren. biť do krvavá: Objímať budem palicu, ktorou by si ma sekal, krvavil. (Taj.);

dok. dokrvaviť, zakrvaviť, skrvaviť

krvavnica, -e, -níc žen. r. jadernica pripravená s krvou;

krvavnička, -y, -čiek žen. r. zdrob.

krvavník, -a muž. r. nár. lúčna rastlina krvavec

krvavočervený príd. m. farby červenej ako krv: k. plameň, k-á žiara, k-é slnko, k-é víno;

krvavočerveno prísl.

krvavý príd. m.

1. zaliaty, podliaty, pošpinený krvou: k. obväz, k-á rana, k-á škvrna, k-á podliatina, k-é mäso;
k-é mozole
podliate krvou, pren. o tvrdej, krvopotnej práci

mať k-é ruky o vrahovi;
hovor. expr. navariť niekomu k-ej polievky a) zbiť do krvi, b) spôsobiť krvipreliatie;
hovor. dostať k-ú polievku silné zauchá, od ktorých tečie krv z nosa;

2. pri ktorom tečie veľa krvi: k. boj, k. útok, k. teror, k-á vojna;
k-á dráma, k-á história
plná vrážd;
k. súd ktorý mnohých odsúdil na trest smrti;

3. krvavočervený: k. spln, k-á žiara, k-é zore, k-á ruža;

do krvava: zbiť do krvava veľmi;
do krvava zapálené zore (Kuk.) červené;

krvavo prísl.: k. potlačiť vzburu násilne, terorom;
pren. k. platiť, zaplatiť za niečo veľmi draho, mnohým utrpením;

krvavosť, -ti žen. r.

krv, -a muž. r. min. železná ruda, kysličník železitý;

krveľový príd. m.

krvička p. krv

krvilačný (nár. i krvolačný) príd. m. túžiaci po krvi, ukrutný: k-á šelma, k. dav;

krvilačne prísl.;

krvilačnosť, -ti žen. r. ukrutnosť

krvinky, -niek (j. č. krvinka) žen. r. lek. malé krvné telieska: červené, biele k-y, rozpad krviniek;

krvinkový príd. m.

krvipreliatie, -ia stred. preliatie krvi, krvavá bitka, vražda al. hromadná poprava: hrozné k., zabrániť k-iu

krviprelievanie, -ia stred. prelievanie množstva krvi, dlhotrvajúce krvavé boje, vojna al. hromadné popravy: hromadné krviprelievanie (Fig.)

krvismilník, -a, mn. č. -ci muž. r. človek, ktorý pohlavne obcuje s blízkym príbuzným

krvismilný príd. m. pohlavne obcujúci s blízkam príbuzným;

krvismilne prísl.

krvismilstvo, -a stred. pohlavné obcovanie medzi blízkymi príbuznými: zločin k-a

krvitvorba, -y žen. r. lek. regenerácia krviniek

krvižíznivec, -vca muž. r. kniž. zastar. krvilačný, krvižíznivý, ukrutný človek (Hurb., Hviezd.)

krvižíznivý i krvožíznivý príd. m. kniž. zastar. túžiaci po krvi, krvilačný: krvižíznivý zemský plaz (Fig.);
krvožíznivý lev (Tim.);
krvožíznivé myšlienky (Kuk.);
Ja neviem, čo ste taký krvižíznivý, ako čo by krv bola voda. (Kal.);

krvižíznivo i krvožíznivo prísl.;

krvižíznivosť i krvožíznivosť, -ti žen. r. krvilačnosť

krvnatý príd. m. prekrvený: k. človek, k-á tvár;

krvnato prísl.;

krvnatosť, -ti žen. r.

Naposledy hľadané výrazy

1. krv v Slovníku slov. jazyka