Význam slova „keby” v Slovníku slovenského jazyka

keby

I. spoj. podraď.

1. uvádza vety podmienkové, v ktorých je vyjadrená neskutočná al. neistá podmienka. A bol by už Janík na slobode býval, keby sa na neho zlý duch nebol díval. (Botto);
často v dvojici spojok keby... to by, keby... tak by: Keby ste tak jedli žemľu, to by ste si len pochutili. (Zúb.) Keby to povedal pán farár, tak by to aj prehrýzli. (Min.);
býva i v nepravých vetách podmienkových: Chcel by som si schladil krv, keby mal prísť horúci deň. (Jil.) A ono, keby ležať, nechže by ležal... (Taj.)

2. uvádza vety podmetové: Najhoršie, čo by sme mohli spraviť, bolo by to, keby sme sa tu rozplakali. (Heč.)

3. keby aj uvádza vetu prípustkovú: Keby aj bolo hotové (letisko), bohvie komu bude na osoh. (Jil.) Nevidel nás nik? A keby aj! (Ráz.)

4. ako keby a) uvádza vetu prirovnávaciu: Je im (chlapcom), ako keby ich priviazali ku stĺpu hanby. (Jil.);
b) uvádza príslovkovú vetu spôsobovú: Robí sa, ako keby nepočul.

II. čast.

1. uvádza vety želacie: „Keby už bol tomu koniec,“ vzdychol si. (Taj.) Dobrý chlap. Keby sme len všetkých takých mali! (Pláv.)

2. uvádza vety vyjadrujúce miernu, zdvorilú formu žiadosti al. rozkazu: „Nechce ani počuť o hore,“ oznamoval otec, „keby si ho dáko prehovoril.“ (Pláv.);
často i v zdvorilostných frázach: keby ste boli taký láskavý, keby ste dovolili ap.

kebych spoj. nár. al. bás. keby som: Ach, kebych mal slovo Mojžišovo... (Hviezd.)