kam zám. opyt. príslov.
1. expr. i kamže vyj. otázku zameranú na miesto, kt. je cieľom smerovania, kde: k. vedie cesta? kamže sa ponáhľaš?
2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú, prívlastkovú a príslov. miestnu; kde: nevie, k. to má položiť;
daj knihu tam, k. patrí
3. v spoj. so slovesami (ne)mať, (ne)byť a inf. vyj. (ne)možnosť realizovať dej: (ne)mať k. ísť;
nieto k. položiť
kamaldulský príd.: k-í mnísi
opak. kamarátievať sa -a
kamarátik -a m. zdrob. expr.;
kamarátka -y -tok ž.;
kamarátko -a mn. -ovia m. hypok. (v oslovení)
kamarátsky príd. i prísl.: k. vzťah;
k. sa správať;
kamarátstvo -a s.: utužovať k.;
kameň -a m.
1. tvrdá hornina al. úlomok z nej, skala: lomový k., potknúť sa o k., tvrdý ako k., hodiť k. do vody
2. opracovaný kus tejto horniny: mlynský, náhrobný k.;
drahé, vzácne k-e drahokamy;
uholný k. i pren. opora;
základný k. i pren. základ;
skúšobný k. na skúšanie drahých kovov i pren. meradlo stavu vecí
3. usadenina podobná kameňu: kotlový k., zubný k., močový, obličkový k.
● k. úrazu príčina ťažkostí;
zmrznúť na k. celkom;
na dohodenie k-om blízko;
mať srdce z k-a byť bezcitný;
odpadol, spadol mu k. zo srdca uľavilo sa mu;
byť medzi → dvoma (mlynskými) k-mi;
padla → kosa na k.;
neostal k. na k-i všetko bolo zničené;
uviazať, zavesiť si k. na krk vziať na seba ťažkú povinnosť;
hodiť po niekom k-om odsúdiť ho;
kamenársky príd.: k-a dielňa;
kamencový príd.
kamenica -e -níc ž. kamenná nádoba
kameninový príd.: k-á tehla, k. žľab, k-á nádoba, váza
kamennouhoľný príd. súvisiaci s kamenným uhlím: k-é bane, k-á oblasť
kameňorytina -y ž. kameňoryt (odtlačok)
kameňotlač -e ž. litografia
kameový príd.: k-á brošňa
kamilkový príd.: k. čaj
kamiónový príd.: k-á preprava
kamizolík -a m.;
kamizolka -y -liek ž. zdrob.
kamkoľvek zám. neurč. príslov.
1. vyj. rozmanitosť a ľubovoľnosť miesta, kt. je cieľom smerovania, kdekoľvek, hocikam: ísť s priateľom k.
2. uvádza vzťaž. vetu príslov. miestnu: k. sa pozrie, všade samé vrchy
kamoš -a m. subšt. kamarát; kamoška -y -iek ž.;
kamošský príd.
kamsi zám. neurč. príslov. zdôraznene vyj. neurčitosť miesta, kt. je cieľom smerovania; niekam, dakam, voľakam: pozerať k. do diaľky
kamuflovať nedok. i dok. robiť kamufláž: k-né vozidlo;
expr. k. nedostatky
kamzica -e -zíc ž.;
kamzíček -čka m. zdrob.
kamzičí príd.: k-ie stádo;
kamzík -a mn. N a A -y m. vysokohorský prežúvavec s hákovitými rohmi, zool. Rupicapra;