Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „jedna” v Slovníku slovenského jazyka

jeden,jedna,jedno, mn. č. jedni, jedny čísl. zákl. (v mn. č. význam zákl. číslovky len pri pomn. podst. menách) : (j-y husle, šaty, topánky)

1. vyjadruje číselnú hodnotu čísla 1;
používa sa a) pri zdôrazňovaní: Takrečeno za jednu zimu ošedivel. (Kuk.) Jedna lastovička nerobí leto. (prísl.)

všetci do j-ého všetci bez výnimky;
za jeden-dva dni za krátky čas;
hovor. jednou ranou zabiť dve muchy jedným činom urobiť dve veci;
postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať;
j-ým slovom skrátka;
hovor. daj mu j-u facku;
už je jedna (= 1 hodina);
zastar. za jedno po prvé: Zuzka sa už na celom tele triasla. Za jedno zimou, za druhé rozochvením. (Taj.);
expr. jeden jediný, jeden jedinký len jeden: j. jediný (j. jedinký) raz, j. jediný (j. jedinký) pohľad;
zastar. jeden každý (Kal.) každý;
b) keď ide o jednu vec, ktorá sa obyčajne vyskytuje dvojmo: slepý na j-o oko, hluchý na j-o ucho, krivý na j-u nohu

byť j-ou nohou v hrobe byť blízko smrti;
počúvať j-ým uchom, na j-o ucho nedbalo, bez záujmu;
c) vo viacnásobnom vetnom člene: pracovali tam dvaja chlapi a j-a žena;
d) keď sa vyníma jedna osoba al. jednotlivá vec z celku: j. z najlepších pracovníkov, j. z podstatných znakov;
e) pri citovom dôraze: Ty potvora jedna! Ty jeden huncút!

(až) j-a radosť výraz používaný na vyjadrenie subjektívneho vysokého hodnotenia deja, vlastnosti al. množstva (veľmi dobre, veľmi pekne, veľmi dobrý, veľmi pekný, veľa a pod.), napr.: pláva (až) jedna radosť, šatôčky (až) jedna radosť;

2. celistvý, nepretržitý, ustavičný, neprerušený: črpačka z j-ého kusa dreva;
hovor. vypiť na j. dúšok, j-ým dúškom naraz, bez prerušenia

hovor. v j-om kuse, j-ým ťahom bez prerušenia, naraz;

3. zvýrazňuje totožnosť a blíži sa významu zámena ten istý, tenže: pracujú v j-om podniku;
sme z j-ej dediny;
sú v j-ých rokoch
rovnako starí;
jedávať z j-ej misy z tejže, zo spoločnej

byť j-ej mysle rovnako zmýšľať;
sú j-a duša žijú v úplnej zhode, v porozumení;
bývať pod j-ou strechou (s niekým) v tom istom dome;
hovor.: byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom;
ťahať za j. koniec, povraz rovnako zmýšľať a robiť;
na j-om brde utkaní (Gab.) (o ľuďoch) rovnakých záujmov a rovnakého zmýšľania;
hádzať všetko do j-ého vreca všetko rovnako hodnotiť;
do j-ého mecha dúchať (s niekým) mať spoločný záujem;
odísť j-ým vrzom v tom istom čase, súčasne;
mne je to j-o nezáleží mi na tom;
to je j-o;
vyjde to na j-o
je to to isté;
nebolo mu všetko j-o nebolo mu to ľahostajné;
všetko j-o, hovor. všetko (je to) j. krám, j. čert všetko je rovnaké;
robiť všetko na j-o kopyto rovnako;

4. v spojení jeden druhého, druhému atď. vyjadruje vzájomnosť, striedanie: pomáhali si j. druhému;
hriali j. druhého;
robiť niečo j-o za druhým, j za druhým
v poradí;
stále, nepretržite;
j-o s druhým i to i to, oboje;
j. nad druhého pretekajú sa;
kričať j. cez druhého prekrikovať sa navzájom;

5. v spojení jeden... druhý blíži sa významu ukaz. zám. ten, tento: jedni prišli, druhí odišli;
j. väčší huncút ako druhý
obidvaja rovnakí

j. čihi, druhý hota každý ináč;

6. blíži sa významu neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ého rána, j-o ráno raz ráno;
Bola raz jedna krajina. Žil raz jeden kráľ (v rozprávkach). Jedného dňa popoludní sa ohlásila pred bránou trúba. (Jégé);
v ľudovej reči sa podst. meno niekedy vynecháva a spodst. jeden, jedna nadobúda význam „akýsi človek, akási osoba“: bol som tam ešte s j-ým (= človekom);
tam to jedna (= žena) hovorila;

7. hovor. samý, číry, nič iného ako: telo j-a rana;
ruky j. mozoľ;
dom bol j. plameň
;

8. v spojení ani jeden zosilňuje zápor, vôbec nik, nič: Ani jednému neskrsla v duši myšlienka. (Jégé)

9. spodst. jedno1 jedna vec: len jedno banujem (Krno);

10. jedno-druhé zám. neurč. voľačo, to i to, všeličo: iste sa jedno-druhé dozvieme (Jégé)

jedna p. jeden

jedna, -ia, -ie príd. m. nespráv.

1. rokovací. „j-ia reč“, správ. rokovacia;

2. „j-ie číslo“, správ. číslo, poradové číslo

jednačka, -y, -čiek žen. r. hovor. dojednávanie sa o cene pri kúpe a predaji, jednanie;
vyjednávanie: behanie, jednačky, kupovanie, predávanie, uzatváranie zmlúv (Fr. Kráľ);
po jednačke s dôstojníkom (Gab.)

jednak1 ... jednak1 spoj. rozluč. sčasti ... sčasti, čiastočne ... čiastočne;
po prvé ... po druhé: Do dediny ísť neradno, jednak pre zlé počasie a jednak pre žandárov. (Urb.)

jednak2 čast. a predsa, pri tom všetkom, jednako: Miško, tvojou už jednak byť nemôžem. (Taj.) Pán Beznožek sa jednak nakriatol. (Kuk.)

jednako

1. prísl. rovnakým dielom, rovnakým spôsobom, rovnako: j. podeliť;
Jednako myslí a jednako cíti.
(Hviezd.)

2. čast. a predsa, pri tom všetkom, jednak: Spíš ani myš na vreci, a jednako neuhľadíš kŕdeľ. (Kuk.)

jedna príd. m. jedného druhu, rovnaký, taký istý: Mali sme jednaké ciele. (Kuk.) Bolo to všetko jednaké. (Fr. Kráľ);

jednakosť, -ti žen. r. zried. rovnakosť, rovnosť: V prírode je ozajstná rovnosť, jednakosť. (KUk.)

jednanie1, -ia stred. dojednávanie sa o cene pri kúpe a predaji: Zaplatil bez jednania, čo si zapýtal. (Jégé)

jednanie2, -ia stred. nespráv.

1. spôsob, ako sa niekto správa, koná, konanie, počínanie: Bude to pre národovca jednanie nedôsledné. (Škult.)

2. rokovanie (na sneme, porade, schôdzke ap.);
práv. právne, úradné j., správ. konanie

jednánka, -y žen. r. nár. jednanie, jednačka (Hviezd.)

jednať1, -á, -ajú nedok. (čo, zastar. i koho) dohovárať sa o cene pri kúpe a predaji;
dohovárať sa s niekým o výške mzdy pri najímaní do práce: Potom ma volal ujec jalovičku jednať. (Ráz.) Slovo na slovo, dva razy ťapol Singer Čvrlíkovi do dlane, Rifka zase jednala Čvrlíkovú a Žofku a zjednali sa. (Taj.);

dok. zjednať, dojednať

|| jednať sa (bezpredm., s kým o čo, nár. i na čo) dohovárať sa o cene pri kúpe al. predaji: Ženičky jednali sa s hračkárom. (Vaj.) Apa jednajú sa o voly. (Tim.) Dáš tú kosu za zlatku? — jednal sa báťa Sklenka. (Čaj.) Jednáme sa na kravu. (Kuk.);

dok. zjednať sa, dojednať sa

jednať2, -á, -ajú nedok. nespráv.

1. konať, robiť, počínať si: Ty si muž a úlohou tvojou je jednať, abys` cieľa dočiahol. (Kal.)

2. (o čom, s kým) rokovať (na sneme, porade ap.);
viesť rozhovor, hovoriť, diskutovať: Za tri dni sme prišli do Chlumska a jednali s pánom o priepust. (Jégé) „Kniha jedná o chove oviec“, správ. v knihe sa hovorí, píše.

3. (s kým) zaobchádzať s niekým, správať sa k niekomu: „j. s niekým dobre, zle, vľúdne“, „vie j. s ľuďmi“

|| jednať sa neos.

1. „jedná sa, jednalo sa (o čom) “, správ. rokuje sa, rokovalo sa (na sneme, porade ap.);
hovorí sa, je reč o niečom (v knihe);

2. „o čo sa jedná, o to sa jedná“, správ. o čo ide, o to ide

jednateľ, -a, mn. č. -lia muž. r. zastar.

1. tajomník (spolku ap.);

2. zástupca, agent: Teraz som asekuračným jednateľom. (Ráz.);

jednateľský príd. m.

jednateľstvo, -a, -tiev stred. zastar. zastupiteľstvo

Naposledy hľadané výrazy

1. jedna v Slovníku slov. jazyka