Význam slova „jar” v Slovníku slovenského jazyka

jar, -i žen. r. čiastka roku od 21. marca do 21. júna: ide j.;
od jari do jari celý rok;
na jar, z jari, zried. o jari (Žáry) v jarnom období;
pren. bás. j. života mladosť;
v očiach horí jej osemnásť jarí (Jil.) rokov;

jarný príd. m.: j. slnovrat, j. dážď, vietor;
j-á rovnodennosť;
j-á orba, sejba, j-é obdobie, j-é osivo, j-é poľné práce;
j. kabát ľahký, ktorý sa nosí v jarnom období;
poľnohosp. j. jačmeň, j-á pšenica, cibuľa, repka;

jarnosť, -ti žen. r. pôdohosp. vlastnosť rastlín klíčiť v krátkej dobe po zasiatí: j. rastlín

jarabatieť sa, -ie, -ejú nedok. zried. jarabieť sa: Viac sa preds` dnes všetko mení, jarabatie. (Hviezd.)

jarabieť sa, -ie, -ejú i jarabiť sa, -í, -ia nedok. byť jarabý, pestrý, strakatieť sa, hrať farbami: Kvetkastá šatka a červený živôtik... všetko sa na nej jarabilo. (Kuk.) Všetka jarabelo sa kvietím. (Kuk.) Na mokrinách sa jarabilo žlté záružlie. (Tat.)

jarabiť sa p. jarabieť sa

jariť sa, -í nedok. neos. jarí sa nastáva, začína sa jar: Zima je, pozde sa jarí. (Sládk.)

jarab, -a, mn. č. -y muž. r. nár. vták žeriav popolavý (Roy)

jarabáč, -a, mn. č. -e muž. r. jarabý vták (kohút ap.);

jarabáčik, -a, mn. č. -y muž. r. zdrob. expr. : vtáčik-jarabáčik

jarabatý príd. m. jarabý, strakatý;
pestrý (obyč. o vtákoch): j-á sliepka, j. vtáčik;
j-é ručníky;
(Hviezd.);
j-á dievčina (Kuk.) v pestrých šatách

● j-á strela (Hviezd.) zahrešenie

jarabčiar, -a muž. r. druh poľovného psa

jarabica, -e, -bíc žen. r. poľný vták, strieľaný pre mäso;

zool. rod vtákov z rodu kurovitých (Perdix): j. poľná, horská, skalná;

jarabičí, -ia, -ie príd. m.: j-ie vajce;
j. kŕdeľ;

jarabička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

jarabina, -y, -bín žen. r. mierne vysoký okrasný listnatý strom s drobnými červenými plodmi, rastúcimi v strapcoch;
jeho plod;

jarabinový príd. m.: j-é lístie;

jarabinka, -y, -niek žen. r. zdrob.

jarabistý príd. m. zried. trochu strakatý, pestrý, jarabý: j-á sova (Fig.)

jarabý príd. m. strakatý;
pestrý (obyč. o vtákoch): j. vták, kohút, j-á sliepka, j-é perie;
j-é kvietie (Hviezd.);
dievča v jarabých sukniach (Gráf);

pren. nestály, menlivý: j-é nádeje (Vlč.);
j-á láska (Bez.)

jarček p. jarok

jarec, -rca muž. r. nár. jačmeň: V našom kraji sa najviac darí len jarec. (Fr. Kráľ);

jarcový príd. m.

jariabka, -y, -bok žen. r. nár.

1. sliepka s jarabým perím (Ráz.);

2. jarabica (Hviezd.)

jariabok, -bka, mn. č. -bky muž. r. nár. kuroptva hôrna (Hviezd.)

jarica, -e, -ríc žen. r.

1. jarná sliepka, ktorá ešte nenesie, mládka;

2. pšenica, ktorá sa seje na jar;

jarička, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr.

jarienka, -y, -nok i jarinka, -y, -niek žen. r. zastar. prvosienka (Vaj., Botto)

jarina, -y, -rín žen. r. obilie siate na jar jarinový príd. m.: j-é osivo

jarizácia, správ. jarovizácia

jarka, -y, -riek žen. r. mladá, ešte jalová ovca

jarko p. jarký

jarkovač, -a muž. r. poľnohosp. náradie na jarkovanie pôdy pri sadení zemiakov

jarkovať, -uje, -ujú nedok. poľnohosp. robiť jarkovačom brázdy na sadenie zemiakov