jama -y jám ž.
1. väčšia prirodzená al. urobená vyhĺbenina (obyč. v zemi): veľká j.;
hrobár kope j-u hrob;
silážová, zemiaková j. na prípravu siláže, na úschovu zemiakov;
stavebná j. na základy stavby;
montážna j. na opravu vozidiel zospodu;
ban. zvislé banské dielo vyúsťujúce na povrch
2. hovor. kotlina, úžľabina, jamina: dom postavili v j-e
● expr. vystáť j-u dlho márne stáť a čakať;
kniž. → levová j.;
kto druhému j-u kope, sám do nej (s)padne kto chystá úklady, často sa sám stáva ich obeťou;