idealisticky prísl.
idealistický príd.: i. svetonázor;
idealistka -y -tiek ž.;
idealizačný príd. k 1: i. pátos
idealizmus -mu m.
1. filoz. smer vychádzajúci z prvotnosti duchovného, ideálneho princípu, op. materializmus
2. nezištné nadšenie za ideály, oduševnenie: mladí sú naplnení i-om;
idealizovať nedok. i dok. prikrášľovať, prikrášliť: i. skutočnosť, postavu v románe
idealizácia -ie ž.
1. idealizovanie: i. skutočnosti
2. filoz. tvorenie ideálneho v zobrazení objektívneho sveta, abstrakcia: bod je i.;