Význam slova „deti” v Slovníku slovenského jazyka

deti p. dieťa

detičky, -čiek žen. r. len v mn. č. hypok. deti: Detičky, najmä slabé, sú i veľmi citlivé. (Vans.)

detinný príd. m. zastar. detinský: Zdala sa takou detinnou, milučkou. (Tim.) Vytrhnutá z krajín detinných ihier, poznala skoro strasti života. (Vans.);

detinne prísl.: Veľké čierne oko tak lichotivo, detinne vedelo hovoriť. (Vans.);

detinnosť, -ti (Šolt.)

detinský príd. m.

1. charakteristický, príznačný pre dieťa, ako u dieťaťa, naivný, detský: d-á radosť, prostota;
d-á nevinnosť (Kal.);
d-á láska láska dieťaťa k rodičom, pren. nežistná, oddaná, úprimná láska (obyč. mladšieho človeka k staršiemu);
pren. Vítam vás doma, ako najvrelejšie detinským srdcom uvítať vás možno. (Hviezd.) Skoro umrel, stanúc sa detinským v plnej mužnej sile (Vaj.) ako dieťa.

2. trochu zastar. súvisiaci s vekom dieťaťa, vzťahujúci sa na mladosť človeka, detský: d. vek (Tim., Vans.), d-é časy (Vans.) útla mladosť;
d. hlas (Vans.) útly, slabý, detský;
d-é ihry (Škult.);

detinsky prísl. ako dieťa, naivne, detsky;

detinskosť, -ti žen. r.

1. detská povaha;
detské počínanie;

2. detský nápad: Iste zasa detinskosť a hlúposť povedala. (Tim.)

detinstvo, -a, -tiev stred.

1. detský kúsok, nerozvážny čin: všetky detinstvá znovu postvárať (Vans.);

2. (bez mn. č.) trochu zastar. detský vek, detstvo: Poznám ho z detinstva. (Kuk.) Tisli sa mu do umu dni detinstva. (Vaj.) Nechcem už mladosť, ani detinstvo. (Smrek);
za detinstva (Kuk., Škult.) za mladi, v detstve;
od detinstva (Hviezd.) od mladi, od detstva

detiská, -tísk stred. len v mn. č. zvel. expr. zlé, roztopašné, neposlušné deti