Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „dávať” v Slovníku slovenského jazyka

dávať, -a, -ajú nedok.

1. (komu čo, zried. i koho ) odovzdávať s nejakým cieľom, najmä do vlastníctva;
udeľovať, poskytovať: d. niekomu peniaze, šaty;
d. niekomu na chlieb;
d. niekomu niečo do daru;
krava dáva denne 5 l mlieka;
zem dáva dobrú úrodu

d. niekomu radu radiť;
d. niečomu pečať niečoho charakterizovať niečo;
d. niekomu niečo na vedomie oznamovať, upovedomovať niekoho;
d. niečo najavo, d. výraz niečomu prejavovať niečo;
dávať (nedávať) niekomu za pravdu súhlasiť (nesúhlasiť) s ním;
d. prednosť niekomu, niečomu a) uprednostňovať niekoho zo zdvorilosti, b) rozhodovať sa pre niečo, pre niekoho;
d. niekomu možnosť umožňovať mu niečo;
dávaj, dávajte pozor na niekoho, na niečo výzva, príkaz opatrovať al. s pozornosťou sledovať niekoho, niečo;
d. si pozor na niečo, na niekoho byť opatrný, s pozornosťou sledovať niečo, niekoho;
d. hodiny súkromne vyučovať;
d. dobrý, zlý príklad niekomu príkladom pobádať niekoho, byť dobrým, zlým príkladom, vzorom pre niekoho;
d. niekomu voľnú ruku nechávať voľnosť v konaní;
d. niekomu (niečomu) vinu zvaľovať vinu na niekoho (na niečo);
kupujú, akoby zadarmo dávali bez rozváženia, všetko;
Blázon dáva, múdry berie prísl. o nerozvážnej štedrosti al. o tom, kto sa zdráha prijať dar;
Zomrel dávno, čo dával darmo prísl. za všetko treba platiť;

2. (čo, zried. i koho) klásť, vkladať, ukladať niekam: d. jedlo na stôl, d. šaty na vešiak

d. niečo dohromady, dokopy skladať to;
hovor. d. hlavy dovedna, dokopy spoločne sa radiť;
d. niekomu otázku pýtať sa;

3. (čo komu) podávať: d. niekomu ruku;

4. (komu) spôsobovať, zapríčiňovať prácu, starosť, námahu ap. (o veciach i o osobách): dáva mi to veľa práce, starostí, námahy;

5. (na koho, na čo) dbať, počúvať, unávať niekoho: d. na starších, skúsených;
d. na slovo niekoho
;

6. (s neurč.) rozkazovať, ukladať niekomu urobiť, vykonať niečo: d. si šiť šaty, topánky na mieru

hovor. d. pozdravovať (bozkávať) niekoho ukladať niekomu, aby odovzdal tretej osobe pozdrav (bozk);

7. (s neurč. a s 3. al. 4. p. zvrat. zám. si, sa) z vlastnej vôle sa podrobovať niečomu: d. si strihať vlasy;
d. sa fotografovať
;

8. (s neurč.) pripúšťať, dovoľovať niečo, umožňovať niečo, nechávať (často v zápore): dávať, nedávať niekomu niečo pocítiť prejavovať voči niekomu niečo;
dávať sa, nedávať sa prosiť;
d. sa unášať niečím
;

9. hovor. (čo) predávať al. vymieňať za niečo: d. vajcia po korune

d. na úver predávať bez platenia v hotovosti;
hovor. d. niečo za babku, za facku lacno predávať;

10. hovor. (čo) hrať, predvádzať v divadle, premietať v kine;
usporadovať: dávajú Hamleta, Predanú nevestu;
d. obed, večeru, banket
;

dok. dať

|| dávať sa

1. (do čoho, na čo, s neurč., arch. i v čo) začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do reči;
d. sa do práce;
d. sa do pohybu;
d. sa do známosti;
d. sa do jedla;
d. sa na cestu
začínať cestovať

d. sa na zlú cestu začínať žiť nemravne;
d. sa na márnosti (Kuk.) začínať ľahkomyseľne žiť;
d. sa vnohy začínať utekať;

2. poberať sa, ísť smerom niekam: Dával sa dúbravou k roli. (Hor.)

3. (medzi koho) spájať sa, združovať sa s niekým: d. sa medzi zbojníkov;

dok. dať sa

|| dávať si p. dať si

Naposledy hľadané výrazy

1. dávať v Slovníku slov. jazyka