Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „živo” v Slovníku slovenského jazyka

živo1 prísl.

1. bystro, rýchlo: ž. sa pohybovať;
Vykrúca si fúzy a živo gestikuluje.
(Al.) Chlapci zažmurkali živo očiskami. (Pláv.)

2. energicky, intenzívne;
čulo: ž. sa o niečo zaujímať, ž. sa na niečo spytovať, ž. si s niekým písať, ž. s niekým polemizovať;

3. rušne: ž. sa zabávať;
Tam bolo dosť živo.
(Kuk.) V tábore živo, spev, muzika. (J. Kráľ)

4. pestro, ostro, jasne (o farbách): ž. sfarbené kvety;
ž. červený, že. zelený
;

5. dynamicky;
pútavo, zaujímavo: ž. niečo opisovať, ž. vyrozprávať nejakú príhodu;
ž. napísaná poviedka
;

6. jasne, zreteľne;
verne podľa skutočnosti: ž. si niečo predstaviť;
No výraz jeho tvári zachoval si živo a verne.
(Vaj.) Živo sa rozpomína na svoje mladé časy. (Taj.)

7. zried. v živom stave: ž. narodené dieťa;

živosť, -ti žen. r.

živo2 čast.

1. hovor. (pre všetky rody a obe čísla, zried. živa pre j. č. ž.) má zovšeobecňujúci a zdôrazňujúci význam ako nesamostatná častica -koľvek: Dával, čo len živo, žiadalo sa ktorej. (Dobš.) Čo len živa chceš, hneď bude na stole. (Dobš.)

2. nár. načisto, vôbec: Neznám živo, kde šabľa skapala. (Dobš.)

živobytie, -ia stred.

1. hmotné zabezpečenie, existenčné, životné potreby: zarábať si na ž., starať sa o niečie ž.;
prostriedky na ž.;
lacné, drahé ž.;
Ide rovno, bez ohľadu na zákony, na trest, aby dosiahla to, čo potrebuje na živobytie.
(Urb.) Zarobíme si sotva na holé živobytie. (Zúb.)

2. potraviny: Pamätáte sa na poslednú vojnu? Živobytia nik nemal dostatok, iba kulak Pšenko. (Laz.) Viezol pre partizánov živobytie. (Laz.)

3. povolanie, zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb: Blázon! Ktože dnes pracuje? Ľahšie živobytie si treba nájsť. (Stod.)

4. trochu zastar. spôsob života, život: Živobytie toto oslabilo jej sily. (Taj.);
neporiadne, bezbožné ž.;
Ich živobytie bolo tiež tak zariadené ako ho mali ich rodičia.
(Jégé)

5. trochu zastar. život, jestvovanie: ešte za matkinho živobytia (Vans.);
(Maco) si ešte za jej živobytia druhú ženu hľadal. (Taj.) Ah, aké živobytie toto moje! Nie, nehodno ani deravý groš. (Kuk.)

živočervený príd. m. jasnočervený, živej červenej farby: ž. náter

živoch, -a, mn. č. -y muž. r. kniž. zried. živý tvor, živočích: V povodni rozkoše, ktorou bohovia obdarovali prírodu, slávil tu zrutný živoch s nymfami orgie. (Fig.)

živočích, -a, mn. č. -y muž. r. živý tvor;
zviera: drobnohľadné, jednobunkové ž-y;
vodné, morské, suchozemské ž-y;
štvornohé, krídlaté ž-y;
zoológia je veda o ž-och

živočichár, -a, mn. č. -i muž. r. hovor. pracovník (odborník) JRD, poverený starostlivosťou o živočíšnu výrobu, zootechnik;
pracovník JRD (družstevník) pracujúci v živočíšnej výrobe

živočíchopis, -u muž. r. trochu zastar. zoológia

živočíšny príd. m.

1. týkajúci sa živočíchov, pochádzajúci zo živočíchov: ž-e organizmy, ž-e druhy;
ž-i škodcovia
hmyz;
ž-a múčka produkty získané spracovaním látok zo živočíchov;
hosp. ž-a výroba, produkcia chov úžitkových zvierat a získanie produktov z nich;

2. často pejor. pudový, zvierací: ž-a nenávisť;
ž-e túžby
čisto telesné;
ž-a vášeň čisto telesná;

živočíšne prísl. pudovo;

živočíšnosť, -ti žen. r. zried. vlastnosť charakteristická pre zvieratá, pudovosť

živočíšstvo, -a stred. hromad. živočíchy;
súhrn všetkých živočíchov, živočíšna ríša

živoder, -a muž. r. (rus.) kniž. zastar. vydriduch, zdierač: starý ž. (Vaj.)

živok, -a, mn. č. -y muž. r. kniž. zastar. živý tvor, živočích: vodné ž-y (Dobš.);
niekoľko ž-ov (Kuk.)

živonarodený, správ. živo narodený: lek. ž-é dieťa, správ. živo narodené dieťa

živoriť, -í, -ia nedok. trochu expr. biedne, v núdzi žiť, mať zlé životné podmienky (obyč. o ľuďoch);
zle rásť, nerozvíjať sa (o rastlinách v zlých podmienkach): Mal nakuknúť do diery pastierne, kde žil alebo živoril Juro Prehradzian s kŕdľom svojho potomstva. (Fr. Kráľ) Tie tvoje ovčičky živoria, Stanko? (Tim.) Živorenie nie je život. (Škult.) Živorí (strom bez vlahy), chápe sa, a napokon predsa len uschne. (Kuk.) Zemiaky, fazuľa a kapusta živoria v tôni stromov. (Ondr.);

pren. nerozvíjať sa, neprosperovať, stagnovať: literatúra, organizácia, podnik živorí;
národný život živoril;
duševne, kultúrne ž.

živorivý príd. m. trochu expr. zried. živoriaci, biedne žijúci: Náš ľud v tomto kraji niesol bremeno živorivej existencie. (Tat.)

živorodý príd. m. zool. rodiaci živé mláďatá, rozmnožujúci sa narodením živých mláďat: ž-é živočíchy;
mäsiarka ž-á
druh múch (Sarcophaga carnaria);

živorodosť, -ti žen. r. rozmnožovanie sa rodením živých mláďať

živo p. živý

život1, -a muž. r.

1. súhrn javov charakterizujúcich živý organizmus;
fyziologické, biologické jestvovanie (op. smrť): známky, prejavy ž-a;
Slnko je darcom ž-a
podmieňuje život;
zachrániť, zratovať, ochrániť si ž., predĺžiť niekomu ž., udržať pri ž-e;
ohrozovať niekomu ž.;
právo na ž.;
pud k ž-u;
úklady o ž.;
elixír ž-a
nápoj hľadaný stredovekými alchymistami, ktorý mal predĺžiť vek človeka a mal mať omladzovací účinok, pren. o niečom, čo má povzbudzujúci, vzpružujúci účinok;

filoz., biol. osobitná forma jestvovania a pohybu hmoty (v idealistickej filozofii sila oživujúca hmotu);
vznik a vývin ž-a, definícia ž-a, zákony ž-a, podstata ž-a, pôvod ž-a;
náb. pozemský, časný ž. reálne, fyzické, telesné jestvovanie;
posmrtný, záhrobný, budúci večný ž. idealistická predstava o jestvovaní duše po smrti

položiť, dať, obetovať ž. za niečo (za niekoho);
zaplatiť niečo (za niečo) ž-om;
prísť o ž.;
stratiť ž.
zomrieť, podstúpiť smrť;
nasadiť ž. za niečo (za niekoho);
urobiť niečo (i) za cenu ž-a
riskovať za niečo (za niekoho) život;
hrať sa, zahrávať sa so ž-om;
postaviť ž. na kocku (na kartu);
vážiť ž-om
robiť niečo nebezpečné, riskovať život;
nebyť si istý (ani) ž-om mať ohrozený život (najmä v rozháraných spoločenských pomeroch);
ide mu o ž. je v nebezpečnej situácii, má ohrozený život;
ž. mu visí na nitke, na vlásku;
je (visí) medzi ž-om a smrťou
vážne ohrozený život, je blízko smrti (napr. o ťažko chorom);
ž. mu dohára;
lúči sa so ž-om
zomiera;
stálo ho to ž. zomrel pre to;
zastar. poručiť ž. bohu zomrieť;
byť pri ž-e byť živý;
dať ž. niekomu;
vyvolať niekoho (niečo) k ž-u
splodiť, porodiť, pren. (o veciach) pričiniť sa o vznik niečoho;
vdýchnuť do niekoho ž. oživiť;
zaktivizovať;
navrátiť, prinavrátiť niekomu ž. (niekoho ž-u) zachrániť ho pred smrťou;
prebudiť niekoho, niečo k -žu oživiť, pren. zaktivizovať;
darovať niekomu ž. nezabiť, neusmrtiť;
zľutovať sa nad niekým;
vyhasiť niekomu ž.;
pripraviť niekoho o ž.;
zobrať, vziať, odňať niekomu ž.;
siahnuť niekomu na ž.
usmrtiť, zabiť;
číhať niekomu na ž. usmrtiť, zabiť;
ručiť niekomu za ž. zaručovať bezpečnosť života;
držať sa ž-a;
lipnúť k ž-u, lipieť na ž-e
byť rád živý, chcieť žiť, nechcieť umieriť, neželať si smrť;
ujsť so ž-om zachrániť sa;
mať húževnatý ž. ťažko podliehať smrti, pren. zániku;
poistiť sa na ž. uzavrieť poistku pre prípad smrti;
ak ti je ž. milý ak nechceš umrieť, ak nechceš byť usmrtený (často ako vyhrážka al. dôrazné upozornenie);
holý ž. fyzická existencia: zachrániť si (iba) holý ž. iba život (a nič iné);
boj na ž. a na smrť urputný;
priateľstvo (nepriateľstvo) na ž. a na smrť veľké, intenzívne, pevné, trvalé;
náb. pán ž-a a smrti o bohu, pren. kto neobmedzene disponuje niekým, absolútny pán, vládca ap.;
otázka ž-a a smrti rozhodujúci, životný, existenčný problém;
plameň ž-a;
sviečka ž-a;
strom ž-a;
niť ž-a;
iskra ž-a
symboly (ľudského) života, jeho trvania;
voda ž-a;
studnica ž-a;
prameň ž-a
oživujúci zdroj, pren. zdroj aktivity, činorodosti;

2. živé, žijúce bytosti, organizmy (bez druhového rozlišovania): vo vysokých polohách niet ž-a;
aj v morských hlbinách je ž.
;

3. trochu expr. človek, ľudská bytosť: vojna zničila veľa (ľudských) ž-ov;
straty na ž-och;
Dal si im za to dvadsaťtriročný život.
(Taj.) Tak zapadli v tom veľkom slávnom meste dva blúdiace, dva vykoľajené životy, ako dva kamene v mori. (Urb.);
mladý ž. a) mladý človek;
b) mladosť;

4. činnosť, dynamika, aktivita;
ruch: byť bez ž-a;
Čulý život panoval i v dome Dymákovom.
(Lask.);
šuhaji samý ž. (Taj.);
vrieť, kypieť ž-om;
Čítal z papiera bez dôrazu a života.
(Záb.) Ulica bola prázdna a bez života. (Kuk.)

vliať ž. do niekoho;
dodať niekomu (niečomu) ž-a
zdynamizovať, zaktivizovať;
prihlásiť sa k ž-u;
mať sa k ž-u
stávať sa aktívnym, prejavovať sa činmi, činnosťou;

5. komplex činností živej bytosti;
účinkovanie, dejstvovanie živej bytosti: ž. ľudí, rastlín, zvierat;
pozorovať ž. mravcov;
opisovať ž. našich predkov;
ž. jednotlivca, ž. význačnej osobnosti;
ž. spoločnosti, dediny, mesta, ž. národa, ž. nášho ľudu;
výjavy zo ž-a pastierov;
náplň (ľudského) ž-a, spôsob ž-a;
posvätiť, zasvätiť niečomu (niekomu) ž.;
osladiť, osladzovať, spríjemňovať niekomu ž.;
otráviť, otravovať, strpčovať niekomu ž.
znechutiť, znechucovať ho, robiť mu ťažkosti;
skaziť, zničiť niekomu ž.;
byť unavený ž-om, nemať nič zo ž-a, mať chuť do ž-a, mať radosť zo ž-a;
plodne prežiť ž.;
práca je údelom nášho ž-a;
dožívať ž.
prežívať, žiť posledné roky;
na sklonku ž-a v pokročilej starobe, nedlho pred smrťou;
bás. jeseň, podvečer, súmrak ž-a staroba;
pren. cirk. ž-y svätých životopisy

hovor. to je jeho ž. úplne sa tomu venuje, je tomu dodaný;
zviazať svoj ž. s niekým dostať sa do vzájomnej závislosti (najmä vydať sa, oženiť sa);
zaviazať (sputnať) niekomu ž. obmedziť v činnosti, zamedziť rozvoj, zbaviť slobodného konania ap.;
zlomiť niekomu ž. urobiť nešťastným, biednym ap.;
mať ž. za sebou (pred sebou) byťstarý (byť ešte mladý);

6. proces, do ktorého je zaradená živá bytosť (obyč. človek);
skutočnosť, realita: ž. býva ťažký, tvrdý, neľútostný, nemilosrdný, macošský;
vedabyť spätá so ž-om;
umenie je odraz ž-a;
pravdivé (falošné) zobrazovanie ž-a;
študovať, učiť sa pre ž.;
odniesť si zo školy niečo do ž-a, vedieť vedomosti využiť v ž-e;
byť dobre pripravený do ž-a, dobre poznať ž.;
vyznať sa v ž-e;
uplatniť sa v ž-e;
mať nejaký názor na ž. (okolo seba);
písať pre ž.;
ž. vyvracia nereálne plány;
brať ž., ako prichádza;
brať ž. z ľahšej stránky;
využiť, čo ž. dobrého (príjemného) ponúka;
vychutnávať ž.;
nečakať veľa od ž-a;
prítomný, súčasný, povojnový ž.

škola ž-a činnosť al. prostredie poskytujúce potrebné skúsenosti pre prax;
uviesť, uvádzať, vniesť, vnášať niečo do ž-a, presadiť, presadzovať do ž-a realizovať uskutočniť, uskutočňovať;
bás: povíchrica, cval, let, prúd, chod, rytmus ž-a;
krútňavy, víry, hlbočiny ž-a
životný proces, životné dianie (napr. búrlivé, prudké, záludné ap.);
údery ž-a nepríjemné, tragické udalosti, zásahy;
dary ž-a príjemné stránky;
ísť, kráčať, putovať ž-om žiť;
ž. plynie, letí, tečie, nezastavuje sa obrazné vyjadrenie časového činiteľa;
trochu expr. prebíjať sa ž-om;
biť sa so ž-om
prekonávať životné ťažkosti;
vstúpiť do ž-a začať sa samostatne zúčastňovať životného diania (o mladých ľuďoch, ktorí prechádzajú napr. po skončení štúdia do praxe);
utekať, ujsť zo ž-a uťahovať sa, utiahnuť sa do ústrania, prestávať, prestať byť aktívny (najmä vo verejnom živote);
byť na periférii ž-a;
byť mimo ž-a
byť v ústraní;
nebyť aktívny (najmä vo verejnom ž-e);
zocelený, ostrieľaný, vybitý ap. ž-om skúsený, majúci veľa životných skúseností;
vyradený zo ž-a ktorý pre niečo nemôže vyvíjať aktívnu činnosť (napr. pre chorobu, pre morálne chyby ap.);
zlomený ž-om o človeku, ktorý podľahol životným ťažkostiam;
byť poznačený ž-om o znakoch, ktoré prezrádzajú, podľa ktorých možno usúdiť, čo človek (obyč. ťažkého, zlého) prežil;

7. spôsob, ako niekto žije;
spôsob, okolnosti žitia: vzorný, pokojný, radostný, bezstarostný, veselý ž.;
pohnutý, búrlivý ž.;
biedny
, hovor. nanič, expr. psí, mrcha ž.;
hýrivý, nákladný, nemravný, ľachtikársky, záhalčivý ž.;
mať ľahký, ťažký, šťastný, tvrdý ž.;
prázdny, bezcieľny ž.;
voľný, neviazaný ž.;
žiť osamelým, kolektívnym ž-om;
začať nový, slobodný, plnší ž.;
kočovný, túlavý ž.;
bohumilý, pobožný, kresťanský ž.;
žiť svojským, svojráznym ž-om;
mládenecký, staromládenecký ž.;
sedavý ž.;
primitívny ž.;
nočný ž.;
dedinský, mestský, kláštorný, námornícky, vojenský, úradnícky, študentský ž.;
aký život, taká smrť
(porek.);
žobrácky ž. biedny;
otrocký ž. neslobodný (často i o ťažkej práci);

8. osobitná (jedna) stránka činnosti al. prejavov človeka al. spoločnosti, činnosť v istom smere, prejavy istého druhu: verejný, spoločenský, rodinný, súkromný, privátny ž.;
telesný, zmyslový, pohlavný, vnútorný, duchovný, duševný, citový, psychický ž.;
politický, hospodársky, obchodný, vedecký, kultúrny, hudobný, literárny, výtvarný ž.
;

9. čas, za ktorý ej organizmus (spravidla ľudský) živý, žitie so zreteľom na trvanie v čase: stráviť niekde celý ž., prežiť pol ž-a na dedine;
v živote som to nepočul
nikdy;
(ťažko) pracovať cez celý ž.;
rozhodnúť sa na celý ž., mať niečoho dosť na celý ž.;
zapamätať si niečo na celý ž.;
Za život (žena) napradie a natká dlhočižné rífy šťastia.
(Tat.) Tomáš cestoval vlakom po prvý raz v živote. (Zúb.);
krátky, dlhý ž.;
expr. matuzalemský ž. veľmi dlhý;
pitie a fajčenie skracuje ž.;
za otcovho ž-a
kým otec žil;

pren. (o veciach) trvanie v neporušenom stave: drevo vo vlhku nemá dlhý ž.;
Krátky bol život bystriny, asi o pol hodiny vrátila sa do väčšej rieky.
(Vaj.)

10. hovor. životné potreby, živobytie: Tam na (dedine) lacnejší život, ale tvrdá, znojná práca. (Taj.);

živôtik1 i živôtček, -a muž. r. zdrob. expr. : Bojí sa o svoj mladý živôtik. (Gab.)

život2, -a muž. r. zjemn. brucho: Kolenom ho kopla do života. (Skal.) Ani veľmi nevykríkla, hoci ju zaklalo v živote. (Heč.) Život sa jej chudine dvíha (Hor.) je v druhom stave.

mať požehnaný, plný (nár. hrubý) ž. byť samodruhá

životachtivý príd. m. kniž. túžiaci po živote;
túžobný;

životachtivo prísl.: (Vetvice) životachtivo sa vystierali k slnku. (Urb.)

životadajný príd. m. zried. životodarný: ž-é teplo (Dobš.);
Nebudeš viac voziť po oblohe tú životadajnú lampu svoju. (Záb.)

životadarný príd. m. bežnejšie životodarný: ž-é slnko (Ráz.);
ž-á vlaha (Kuk.);
ž-é svetlo (Vans.);

životadarnosť, t-i ž., bežnejšie životodarnosť

životaplný príd. m. kniž. plný života, energie, schopnosti, chuti žiť ap.: V čerstvých životaplných Tatrách nabrali sme novej vlahy životnej. (Štúr);
ž. cit (Kal.)

životaschopný príd. m.

1. schopný vykonávať biologické, fyziologické činnosti (rásť, množiť sa), schopný žiť, udržať sa: dochovať ž-é mláďatá;
ž-é zárodky choroby
;

pren. schopný rozvoja, napredovania, prosperovania: ž-á idea, ž-á forma hospodárenia, ž. podnik;

2. (o človeku) zdatný, súci, ktorý si vie rady so životnými ťažkosťami: ž. človek;
Dora bola dievča schopné, životaschopné.
(Heč.) Životaschopný prebije sa, nájde si postavenie. (Škult.);

životaschopnosť, -ti žen. r.

živôtček p. život

živôtik1 p. život1

živôtik2, -a i živôtok, -tka muž. r.

1. súčiastka ľudového odevu al. dobového obleku, najmä ženského, pokrývajúca hornú časť tela okrem rúk a hrdla, vesta;

ľud. brusliak, prusliak: vyšívaný, ozdobný ž.;
ž. so šnurovaním, tesný ž.;
Nosili chlapi halenky a halené nohavice i živôtky z kože.
(Kuk.)

2. vrchná časť ženského obleku, pokrývajúca hornú časť tela

životný príd. m.

1. týkajúci sa života, majúci vzťah k životu (v biologickom zmysle al. k činnosti živej bytosti, resp. k procesu, do ktorého je živá bytosť, obyč. človek, zaradená): ž-é prejavy, procesy, pochody, deje;
ž. cyklus niektorých druhov hmyzu;
ž-é podmienky, ž-é potreby, ž. priestor;
ž-á úroveň
;
ekon. ž-á miera priemerná spotrebná úroveň obyvateľstva;
ž-é minimum existenčné;
ž-é povolanie, ž-é plány, ž. cieľ;
ž-é skúsenosti, príbehy, radosti, ťažkosti, útrapy;
ž. elán;
ž-á prax;
ž-á múdrosť, ž-á pravda
overená životom, skúsenosťou, skutočnosťou;
ž-é dielo výsledok celoživotnej práce;
ž. úspech najväčší v živote;
ž-é rozhodnutie majúce dosah, vplyv na celý život;
ž-á náplň, ž. údel;
ž-á postať
základ živobytia (obyč. o zamestnaní), ž. názor, ž. štýl;
ž. dráma
pohnutý život al. pohnutá udalosť v živote;
ž-é úskalia prekážky, ťažkosti v živote;
bás. ž-á púť, cesta, dráha, ž. oceán život;
Pre Jána Greguša životné poslanie bolo naozajstným, jasným, teplým poludním (Vaj.) stredný vek, vrchol dospelosti a začiatok starnutia.

2. mimoriadne dôležitý, rozhodujúci: mať na niečom ž. záujem;
ž-á otázka, ž. problém;
Spojenie s bratmi Čechmi má pre nás životný význam.
(Urb.)

3. verne zobrazujúci skutočnosť, pripomínajúci skutočný život: ž-á postava v umeleckom diele;
opísané udalosti pôsobia ž-ým dojmom
;

4. taký ako v skutočnosti (obyč. o rozmeroch, veľkosti): Medzi listy belie sa poprsie v životnej veľkosti. (Vaj.) Odmaľujete mi ju v životnej veľkosti. (Al.)

5. zried. živý: Životné i neživotné tvory myslia, cítia. (Dobš.);
pren. ž-é podstatné mená (apelatíva) pomenúvajúce živé bytosti;

životne prísl.

1. podstatne, z hľadiska samého života, samej existencie: ž. dôležitá potreba, otázka, funkcia, požiadavka;

2. verne, živo, výstižne, tak, že to presvedčivo pripomína skutočný život: zobraziť niečo ž. pravdivo;
Musím ostrejšie, životnejšie a pravdivejšie kresať roľnícke postavy.
(Heč.)

3. zried. čo sa týka života, z hľadiska života: Kusy a kúsky slovanského tela, roztrasené históriou, vierou, písmom, politikou, cudzopasníctvom, oslabené životne, národne. (Vlč.);

životnosť, -ti žen. r.

1. vlastnosť, komplex znakov toho, čo je živé, životné, živosť: (Šatôčky) nadobudnú v mojich očiach akejsi životnosti. (Šolt.) Postava navalí sa bokom, akoby boli z nej zrazu vypli elektrinu životnosti. (Al.);

gram. gramatická kategória podstatných mien, ktorá je v protiklade k neživotnosti;

2. živosť, výstižnosť, verné, presvedčivé vystihnutie skutočnosti: Vie (sochár) im (postavám) dodať životnosť. (Al.) Obraz oravskej dediny pôsobí životnosťou. (Votr.) Obraz, ktorý videl, dráždil ho svojou životnosťou. (Pláv.)

3. schopnosť žiť, životná sila, vitalia: niektoré bacily si dlho udržia ž.;
Táto neobyčajná životnosť ostro kontrastovala s mŕtvolnou nehybnosťou stareniek.
(Letz);

pren. schopnosť rozvoja, napredovania, prosperovania: ž. ideí, plánov;

4. čas trvania, fungovania v dobrom stave: veľká, malá ž. stroja, nástroja, žiarovky

Naposledy hľadané výrazy

1. živo v Slovníku slov. jazyka