Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Význam slova „žiak” v Slovníku slovenského jazyka

žiak, -a, mn. č. -ci muž. r.

1. chlapec chodiac do školy (základnej al. strednej);
školopovinný chlapec;
študent: ž. prvej, druhej, ôsmej triedy;
dobrý, usilovný, zlý, slabý ž.;
Vyzerali ako skúšení žiaci pri exámene.
(Pláv.)

2. odchovanec, stúpenec, nasledovník, vyznavač niekoho (obyč. vedca al. umelca): Metodovi žiaci;
žiaci Ľ. Štúra;
žiaci slávneho maliara;
Ako skoro stal sa žiakom a nasledovníkom subtílneho egoistu!
(Vaj.)

3. zastar. poslucháč vyššej školy (najmä v stredoveku): Nebolo na ňom (na peróne) cestujúcich: dvaja-traja sediaci, niekoľko večných žiakov. (Jégé);

žiacky príd. m. i prísl. : ž-a knižnica;
ž-a knižka
do ktorej sa pre informáciu rodičov zapisuje učivo, prospech a správanie žiaka;
ž. vozeň, ž-e oddelenie vo vlaku pre žiakov;
písať, odpovedať ž. ako žiak;

žiačik, -a, mn. č. -ovia muž. r. zdrob. expr. žiak (obyč. v nižších triedach základnej školy): cítiť sa (stáť) pred niekým ako ž. o veľkom, neprimeranom rešpekte pred niekým

Naposledy hľadané výrazy

1. žiak v Slovníku slov. jazyka