Význam slova „ľahostajne” v Slovníku slovenského jazyka

ľahostajnieť, -ie, -ejú nedok. stávať sa ľahostajným: Zanovito ľahostajniem voči rumádzganiu megafónov. (Gab.);

dok. zľahostajnieť

ľahostajník, -a, mn. č. -ci muž. r. nedbalý, nevšímavý, ľahostajný človek: Je surovým egoistom a ľahostajníkom. (Vaj.)

ľahostajný príd. m.

1. nemajúci záujem o svoje okolie, o osoby, veci a pod., ktorému je všetko jedno, nevšímavý, apatický: ľ. človek;

2. prezrádzajúci ľahostajnosť, vyplývajúci z nevšímavosti: ľ. postoj, ľ. pohľad;

3. nehodný povšimnutia, pozornosti: mužovia zaslúžení a múdri, ktorých rada mi nikdy ľahostajnou byť nemôže (Kal.);

ľahostajne prísl. bez záujmu, nevšímavo: ľ. sa tváriť, dívať;

ľahostajnosť, -ti žen. r. ľahostajný, nevšímavý postoj, nevšímavosť, apatia