zajac -a mn. N a A -e m.
1. hlodavec s jemnou srsťou a dlhými ušami žijúci na poliach, v lesoch, zool. Lepus: poľovačka na z-e;
z. nadivoko jedlo zo zajaca;
pren. expr. živ. mn. -i mladý, neskúsený človek: neostrieľaní z-i
2. králik (najmä domáci): chovať z-e
3. zajačia kožušina: čiapka zo z-a
● spať ako z. (pri ceste) čujno;
ísť s → bubnom na z-e;
lepší vrabec v hrsti ako z. v chrasti;
// zajachtať sa (od citového pohnutia ap.) prejsť do jachtania: z. sa od rozčúlenia;
nedok. zajachtávať sa -a
zajajčať -í -ia, zajajkať dok. expr. zanariekať, zabedákať, zajojčať: z. od bolesti
zajakavo prísl.: z. hovoriť;
zajakavosť -i ž. rečová chyba prejavujúca sa opakovaním (začiatočných) slabík
zajatecký príd.: z. tábor
zajatkyňa -e -kýň ž.;
// zajazdiť si (s chuťou) istý čas jazdiť: z. si na koni, z. si autom
zajačica -e -číc ž.;
zajačik -a/-čka mn. N a A -y m. zdrob.;
pren. hypok. oslovenie (dieťaťa)
zajačinka -y ž. zdrob. expr.
zájazd -u m. kolektívna cesta s prac. al. rekreačným cieľom: tematický z., letecký z.;
domáci, zahraničný z.;
ísť na z;
organizovať z.;
zajagať sa ‑á ‑ajú dok.