zabaviť1 dok.
1. spôsobiť dobrú náladu, pobaviť, rozveseliť: z. hostí;
z. vnuka rozprávkou i zamestnať
zabávačka -y -čiek ž.;
zabávačský príd.
nedok. zabávať -a
zábavka -y -viek ž. zdrob. expr. k 1
zábavne prísl.;
zábavno-kultúrny príd. zábavný a kultúrny: z. program
zábavnosť -i ž.
zabaviť ‑í ‑ia dok. (pobaviť; zdržať); zabaviť sa
zabávač ‑a m.
zabávať ‑a ‑ajú dok.nedok.; zabávať sa
zábavník ‑a mn. ‑y m.neživ.živ.
zábavník ‑a mn. ‑ci m.
zábavný; zábavne prísl.; zábavnosť ‑i ‑í ž.