vlastenecký príd.: v. cit, čin;
vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;
vlastenectvo -a s.: prejav v-a
vlastenka -y -niek ž.;
vlastiveda -y ž. súhrn hist., geogr., prírodovedných a i. vedomostí o vlasti; príslušný vyučovací predmet (v zákl. škole);
vlastivedný príd.: v. výskum, v-é disciplíny;
v. zájazd
vlastizrada -y ž. zločin proti základom štátu, velezrada;
vlastizradca -u mn. -ovia m. kto sa dopustil vlastizrady;
vlastizradkyňa -e -kýň ž.;
vlastizradný príd.
vlastníčka -y -čok ž.;
vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
v. sa správať
vlastníctvo -a s.
1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
→ duchovné v.
vlastnoručne prísl.: v. podpísaný
vlastnoručný príd. uskutočnený, zhotovený vlastnou rukou: v. podpis, v. výrobok;
vlastnostný príd.: v-é prídavné mená
vlastný príd.
1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón;
mäso vo v-ej šťave;
zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova
2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é;
v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný
3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie;
v. portrét, v. životopis;
v. gól do bránky svojho mužstva
4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal;
spôsoby jemu v-é;
lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu
● vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne;
stáť na v-ých nohách byť nezávislý;
pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť;
robiť niečo na v-ú → päsť;
→ učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách;
→ gól do v-ej bránky
vlasť ‑i ‑í ž.
vlastenec ‑nca m.; vlastenka ‑y ‑niek ž.; vlastenecký; vlastenecky prísl.; vlastenectvo ‑a s.
Vlastimil ‑a mn. ‑ovia m.
vlastiveda ‑y ž.; vlastivedný
vlastizrada ‑y ž.; vlastizradný
vlastizradca ‑u mn. ‑ovia m.; vlastizradkyňa ‑e ‑kýň ž.
vlastne čast.st.
vlastník ‑a mn. ‑ci m.; vlastníčka ‑y ‑čok ž.; vlastnícky príd.prísl.; vlastníctvo ‑a s.
vlastniť ‑í ‑ia dok.nedok.
vlastnoručný; vlastnoručne prísl.
vlastnosť ‑i ‑í ž.; vlastnostný
vlastný; vlastnou rukou, r.skr. v. r.