veliteľ -a mn. -ia m.
1. kto velí organizovanej (voj.) skupine: vojenský, partizánsky v., v. pluku;
hlavný, najvyšší v.
veliteľka -y -liek ž.;
veliteľsky prísl.
veliteľský príd.: v. zbor;
v. tón;
veliteľstvo -a s. inštitúcia veliteľa a jeho štábu; budova tejto inštitúcie: vojenské v.;
stráž pred v-om
veliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.nedok.
veliteľ ‑a mn. ‑ia m.; veliteľka ‑y ‑liek ž.; veliteľský; veliteľsky prísl.; veliteľstvo ‑a ‑tiev s.