vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička
opak. vábievať -a
vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;
vábivo prísl.: v. vyzerať;
vábivosť -i ž.
vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
v-á žena;
vábne prísl.;
vábnička -y -čiek ž. vábec
vábnosť -i ž.
vábec ‑bca m.
vábidlo ‑a ‑diel s.
vábievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
vábiť ‑i ‑ia dok.nedok.
vábivý; vábivo prísl.
vábnička ‑y ‑čiek ž.
vábny; vábne prísl.