š [i eš] neskl. s. spoluhláska a písmeno
s.výnimkou predl. s G kniž. okrem: rastú tam ihličnaté stromy s v. smrekovca
s.ohľadom na predl. s A: s o. na súčasný stav vzhľadom;
ss="b0">s1 [i es] neskl. s.
1. spoluhláska a písmeno
2. v skr. a zn.: s. strana, stránka;
s sekunda;
S siemens
ss="b0">s2 ([z] pred znelými a zvučnými spoluhláskami a samohláskami okrem spojení s ním, s ňou, s nimi, s nami, s vami), s. ([zo] okrem spojenia so mnou) predl. s I vyj.
1. spojenosť, zlučovanie (vzťahy rovnoznačné s priraďovaním), styk s niekým, vzájomnú činnosť, vzájomnosť, op. bez: rodičia s deťmi, brat so sestrou, ísť s priateľom, ľudia s ľuďmi, hory s horami
2. pripájanie veci, kt. tvorí obsah, súčasť ap. niečoho, op. bez: obálka s peniazmi, rezance s makom, skriňa so šatami
3. vlastnosť, stav, kvalitu ap. niekoho, niečoho, op. bez: dievča s ľanovými vlasmi, s pekným menom;
chodiť s holou hlavou, odísť s ťažkým srdcom;
žena s titulom, látka s farebným vzorom
4. spôsob deja, op. bez: piť a jesť s chuťou, sledovať so záľubou, vítať s otvoreným náručím, pracovať s úspechom, splácať aj s úrokmi
5. súčasnosť s iným dejom, javom ap., zároveň s: budiť sa s lastovičkami, chodiť spať so sliepkami, rásť s bratom na dedine
6. podmienku (blízku časovému význ.), op. bez: s množstvom rastie chuť, cítiť sa s rodičmi dobre, so suchým i mokré zhorí
7. účel (pri slovesách pohybu): ísť so zubami k lekárovi, obrátiť sa s prosbou na vedúceho, prísť s rozkazom
8. zried. príčinu: ležať s chrípkou
9. zreteľ: byť dobre so zdravím, je to s ním zlé
10. väzbu pri slovesách a menách: pobiť sa s kamarátom, namáhať sa s robotou, stačiť s dychom, hospodáriť s devízami, výmena kníh s odborníkom
● s prepáčením (vsuvka s ospravedlnením obyč. pred vyslovením nenáležitého slova)
IV. s. čast. hovor. (v eliptických vetách) zdôrazňuje povzbudzovanie, výzvu do činnosti: sem sa, chlapci! nože sa do toho!
II. s.
A. ako samostatná tvarotvorná morféma je súčasťou
1. zvrat. pasíva: hľadá sa vinník, tráva sa kosí v júni, televízia sa pozerá do noci;
do omáčky sa pridá korenie má sa pridať
2. neos. zvrat. tvaru osob. slovies: pracovalo sa od rána do noci, nakupuje sa v samoobsluhe;
chodí sa po pravej strane má sa chodiť
B. používa sa
1. ako samostatná slovotvorná morféma na tvorenie zvrat. slovies s význ. a) stavu al. zmeny stavu: dovŕšiť sa, ochladiť sa, hnevať sa b) prejavovania sa nejakým: černieť sa, košatieť sa, strmieť sa c) pohybu: hodiť sa, valiť sa, niesť sa d) obrátenia deja na jeho pôvodcu: dať sa (do služieb), zjaviť sa, nájsť sa e) rozlične modifikujúcim význ. pôv. slovesa: držať sa, pustiť sa, prosiť sa, naťahovať sa f) neúmyselného deja: utopiť sa, zabiť sa (pri havárii), poraniť sa
2. ako súčasť slovotvorného postupu v spoj. s predponou: nalietať sa, dočítať sa, prekopať sa, navečerať sa, rozhorieť sa, zahovoriť sa, vyzúriť sa
3. ako samostatná slovná morféma (pri čisto zvrat. slovesách): báť sa, smiať sa, ujať sa, páčiť sa, ponosovať sa, usilovať sa, zaoberať sa, obšmietať sa
s. bez N;
G seba D si A sa L sebe I sebou, po predl. a pri dôraze D sebe A seba
I. zám. zvrat. zákl.
1. označ. predmet totožný s pôvodcom deja: češe sa, pozerá sa pred zrkadlom, dá na seba čakať, má pred sebou ťažký deň, nedá si povedať;
mne nekupuj, sebe kúp!
2. pri živ. podmete v mn. označ. vzájomnosť, obapolnú činnosť: súrodenci sa majú radi, bijú sa, žiarlia na seba;
želajú si zdravie, prisahali si vernosť, pristanú k sebe
3. iba D vyj. prospech al. neprospech (prospechový D): nájsť si dievča, zariadiť si byt, objednal im pivo a sebe malinovku
4. iba D vyj. privlastňovanie (privl. D); svoj: hľadá si rodičov, roztrhol si košeľu
5. iba D vyj. cit (etický D): nech si ide svojou cestou, zaspievať si (do vôle), užiť si sveta
● prísť k sebe spamätať sa;
byť (úplne) bez seba a) v bezvedomí b) rozrušený, zmätený;
(zasa) sú v sebe hádajú sa, bijú sa ap.
šábes.vý príd.
šablička -y -čiek ž. zdrob.
šablónka -y -nok ž. zdrob.
šablónovací príd. určený na šablónovanie: š-ia forma
šablónovitos. -i ž.
šablónovitý príd. urobený podľa šablóny, stereotypný, schematický: š-á fabula, š-é postavy románu;
šablónový príd.;
šabľovitos. -i ž.
šabľovitý príd. podobajúci sa šabli: š. list;
šabľový príd.: š. tanec so šabľami;
s.botážnický príd.: s-á skupina, s-é živly
s.botážnik -a mn. -ci m. sabotér, záškodník;
s.botážny príd.: s-a činnosť
s.botér -a m. kto robí sabotáž, sabotážnik, záškodník;
s.botérs.y príd. i prísl.: s-e úmysly;
s. postupovať;
s.botérs.vo -a s. záškodníctvo
s.botovať nedok. robiť sabotáž; sabotážou znemožňovať: s. výstavbu, plán;
nahovárali nás s.
šach2 -u m.
1. hra založená na premiestňovaní bielych a čiernych figúrok po šachovnici: hrať š.
2. iba jedn. napadnutie kráľa v tejto hre: dať š.
3. šachovnica so šachovými figúrkami: cestovný š.;
rozložiť š.
● → držať niekoho v š-u;
s.charid -u m. chem. sacharidy org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka, glycidy, cukry;
s.charidový príd.
s.charín -u m. syntetické sladidlo: sladiť, konzervovať s-om;
s.charínový príd.: s-é tabletky
s.charózový príd.
šachis.ka -y -tiek ž.
šachorový príd.
šachovitý príd. šachovnicový: š. vzor;
šachovnica -e -níc ž. štvorcová plocha so 64 dvojfarebnými políčkami použ. pri šachovej hre: stolík so š-ou;
figúrky na š-i i pren. osoby ovládané pri istej činnosti;
pren. š. života;
šachovnicový príd. podobný šachovnici: š-á zástava
nedok. k 1 – 5 s.dať, s.dať s., k 6, 7 iba s.dať
s.dbový príd.: s. materiál
s.denička -y -čiek ž. zdrob.
s.denicový príd.;
s.denis.o -a -nísk s. odb. vysadená plocha
s.dík -a m. zdrob.
s.dis.ický príd.: s-á vášeň, s-é konanie;
s.dis.icky prísl.
s.dis.ka -y -tiek ž.;
s.divový príd.: s-é zemiaky
s.dizmus -mu m. zvrátenosť prejavujúca sa krutosťou k ľuďom al. zvieratám; takto sa prejavujúca pohlavná úchylka;
s.dkový príd.
s.dlový príd.;
dok. s.dnúť s.: s-té mlieko
s.dovnícky príd. i prísl.: s-a úprava, s-e stredisko;
s. ošetrovaná zeleň
s.dovníctvo -a s. odvetvie záhradníctva zamerané na zakladanie a ošetrovanie okrasných drevín, kvetov ap.;
s.drokartón -u m. kartón spevnený sadrou ako stav. materiál;
s.drokartónový príd.: s-á doska, priečka
s.drovcový príd.
s.dzačka1 -y -čiek ž.;
s.dzačs.ý príd.: s-é chyby;
s.dzačs.vo -a s. povolanie sadzača
s.dzať -dže -džu -uc -uci nedok.
1. klásť, umiestňovať niekam: s. chlieb, koláče do pece;
s. halušky dávať do vriacej vody
2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: s. časopis, s. malým typom písma, s. rukopis
s.dzbový1, sadzobný príd.: s-á položka
s. s. Ipredl.
s. N; G sa, seba D si, sebe A sa, seba L sebe I sebou m.zám.zvrat.
s. čast.st.
s.bat ‑u m.
S.binov ‑a m.; S.binovčan ‑a mn. ‑ia m.; S.binovčanka ‑y ‑niek ž.; s.binovs.ý
šabľa ‑e ‑bieľ/‑blí ž.; šabľový; šablička ‑y ‑čiek ž.
šabliarka ‑y ‑rok ž.
šablóna ‑y ‑lón ž.; šablónový; šablónka ‑y ‑nok ž.
šablonár ‑a m.; šablonárka ‑y ‑rok ž.
šablónovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
šablónovitý; šablónovito, šablónovite prísl.; šablónovitos. ‑i ž.
šabľovitý; šabľovito, šabľovite prísl.; šabľovitos. ‑i ž.
s.botážnik ‑a mn. ‑ci m.; s.botážnický; s.botážnicky prísl.; s.botážnictvo ‑a s.
s.botér ‑a m.; s.botérka ‑y ‑rok ž.; s.botérs.y príd.prísl.; s.botérs.vo ‑a s.
s.botovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
s.cať ‑če ‑ču ‑cal dok.nedok.
šach ‑a mn. ‑ovia m.živ.
s.charid ‑u m.; s.charidový
s.charín ‑u m.; s.charínový
s.charóza ‑y ž.; s.charózový
šachorina ‑y ‑rín ž.
šachovnica ‑e ‑níc ž.; šachovnicový
šacovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
S.čurov ‑a m.; S.čurovčan ‑a mn. ‑ia m.; S.čurovčanka ‑y ‑niek ž.; s.čurovs.ý
s.d ‑u m.; s.dový; s.dík ‑a m.
s.dať s. ‑á ‑ajú dok.nedok.
s.dať, s.dať s. ‑á ‑ajú dok.nedok.
s.denica ‑e ‑níc ž.; s.denicový; s.denička ‑y ‑čiek ž.
s.denis.o ‑a ‑nísk s.
s.diť ‑í ‑ia dok.nedok.
s.dizmus ‑mu m.; s.dis.a ‑u m.; s.dis.ka ‑y ‑tiek ž.; s.dis.ický; s.dis.icky prísl.
s.dkať s. ‑á ‑ajú dok.
s.dnúť s. ‑e ‑ú ‑dol dok.
s.dnúť, s.dnúť s. ‑e ‑ú ‑dol dok.
S.dočné ‑ého s.; S.dočňan ‑a mn. ‑ia m.; S.dočnianka ‑y ‑nok ž.; s.dočnians.y
s.dovníctvo ‑a s.; s.dovník ‑a mn. ‑ci m.; s.dovnícky príd.prísl.
s.drovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
s.drovec ‑vca m.; s.drovcový
S.dy nad ToryS.u ‑ov m.mn.pomn.; S.dčan ToryS.oS.dčan ‑a mn. ‑ia m.; S.dčanka ToryS.oS.dčanka ‑y ‑niek ž.; s.ds.ý torys.os.ds.ý
s.dza ‑e ‑í ž.; s.dzový; s.dzička ‑y ‑čiek ž.
s.dzač ‑a mn. ‑i m. (typograf); s.dzačka ‑y ‑čiek ž.; s.dzačs.ý; s.dzačs.vo ‑a s.
s.dzač ‑a mn. ‑e m. (stroj)
s.dzačka ‑y ‑čiek ž. (cibuľa)
s.dzať ‑dže ‑džu ‑dzal ‑džuc ‑džuci dok.nedok.
s.dzba ‑y ‑dzieb ž.; s.dzbový, s.dzobný
s.dzenie ‑ia s.
s.dziareň ‑rne ‑í ž.; s.dziarens.ý
s.dziť ‑í ‑ia dok.nedok.
s.dzka ‑y ‑dzok ž. (v hutníctve)
s.dzobník ‑a m.
s.faládka ‑y ‑dok ž.
šafáriť ‑i ‑ia dok.nedok.
šafeľ ‑fľa m.; šafľový; šaflík ‑a m.
s.ga ‑y ság ž.
Šajdíkove Humence ‑vých ‑niec mn.pomn.ž.; Šajdíkovohumenčan ‑a mn. ‑ia m.; Šajdíkovohumenčanka ‑y ‑niek ž.; šajdíkovohumens.ý
s.králny; s.králne prísl.; s.králnos. ‑i ž.
s.kris.ia ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
s.kura ‑y ‑kúr ž.
šál ‑u L ‑e mn. ‑y m.; šálový; šálik ‑a m.
šalabachter ‑tra L ‑i mn. ‑e m.
s.lamandra ‑y ‑dier ž.
Šalamún ‑a m.; Šalamúnove ostrovy; šalamúns.y príd.prísl.
šalanda ‑y ‑lánd ž.
s.laš ‑a m.; s.lašný, s.lašový
s.lašníctvo ‑a s.; s.lašník ‑a mn. ‑ci m.; s.lašnícky
šalát ‑u m.; šalátový; šalátik ‑a m.
s.lať ‑a ‑ajú dok.nedok.
šalátovka ‑y ‑viek ž.
s.lavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
s.lavý; s.lavos. ‑i ž.
šaľba ‑y ‑lieb ž.