obdivne prísl.
obdivný príd.: o. vzťah;
obdivovať nedok. prejavovať obdiv: o. prírodu, umenie, odvahu niekoho
obdivovateľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo obdivuje, ctiteľ: o. umenia;
obdivovateľka -y -liek ž.
obdivuhodne prísl.
obdivuhodný príd. zasluhujúci si obdiv, pozoruhodný: o. výkon;
obdiv ‑u m.; obdivný; obdivne prísl.
obdivovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
obdivovateľ ‑a mn. ‑ia m.; obdivovateľka ‑y ‑liek ž.
obdivuhodný; obdivuhodne prísl.